Preskočiť na obsah

Mladežki chălm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mladežki chălm
Džendem tepe
vrch
Pohľad na pahorok Mladežki chălm z pahorku Danov chălm
Štát Bulharsko Bulharsko
Okres Plovdiv
Obec Plovdiv
Pohorie Plovdivské pahorky
Nadmorská výška 307 m n. m.
Súradnice 42°08′13″S 24°43′54″V / 42,136944°S 24,731667°V / 42.136944; 24.731667
Poloha v rámci Bulharska
Poloha v rámci Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mladežki chălm (bulh. Младежки хълм), alebo Džendem tepe (bulh. Джендем тепе) je jeden zo šiestich súčasných pahorkov v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Je najviac vzdialeným pahorkom od najstaršej časti mesta. Časť pahorku má štatút prírodnej pamiatky.[1][2]

Najstarší dochovaný názov pahorku je Chălm na nimfite driadi (bulh. Хълм на нимфите дриади), teda v preklade do slovenčiny Pahorok nýmf dryád aj keď je pravdepodobné, že v minulosti sa mu hovorilo Kendrisos, či Kendrosis podľa rovnomennej tráckej osady, ktorá stála na jeho upätí. V období osmanskej nadvlády sa pahorku hovorilo Džin tepe (bulh. Джин тепе), alebo Chălm na duchovete (bulh. Хълм на духовете), čo v obidvoch prípadoch znamená Pahorok duchov. Tento názov sa neskôr zmenil na Džendem tepe (bulh. Джендем тепе), teda Pahorok pekla či Pekelný pahorok. Okrem týchto názvov sa ešte používal pre pahorok názov Čigdem tepe (bulh. Чигдем тепе), čo môžeme preložiť ako Pahorok šafranu, ktorý na území pahorku rastie.[1][3][4][2][5] Od roku 1944 pahorok nesie oficialný názov Mladežki chălm (bulh. Младежки хълм), teda Pahorok mládeže.[3][5]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladežki chălm sa nachádza na juhozápade centrálnej časti mesta Plovdiv. So svojou nadmorskou výškou 307 m.n.m. je najvyšším zo všetkých plovdivských pahorkov a leží zhruba 143 metrov nad úrovňou mesta.[1][2]

Južná časť pahorku je chránená od roku 1970 ako prírodná pamiatka s výmerou 3 hektáre. Cieľom je ochrana vzácnych rastlinných spoločenstiev medzi ktorými je aj niekoľko bulharských, prípadne balkánskych endemitov[1][3][2], ako napríklad Hypericum setiferum, Genista rumelica, Chamaecytisus frivaldszkyanus, Astragalus physocalix a Achiliea thracica. V roku 1995 bola rozloha prírodnej pamiatky zväčšená na 36,2 hektára a zahŕňa tak v súčasnosti takmer celé územie pahorku.[6]

Pahorok je hojne využívaný pre oddych, niektoré jeho časti sú parkovo upravené a nachádza sa tu aj detská železnica, ktorá bola otvorená v roku 1979.[2][5]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Podľa písomných prameňov na vrchole pahorku v období neskorej antiky stála bronzová socha Apolóna.[1][3]
  • V ranokresťanskom období na vrchole pahorku stála veľká trojloďová bazilika, ktorá bola postavená na mieste bronzovej sochy Apolóna, ktorý kresťania zbúrali.[1][3]
  • Na úpätí pahorku stála už v dobe bronzovej 4000 rokov pred naším letopočtom trácka osada Kendrisos, ktorej zvyšky boli objavené pri vykopávkach.[3]
  • V rokoch 1907 - 1932 sa na juhovýchodných svahoch pahorku ťažila intermediárna vyvretá hornina syenit.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]