Danov chălm
| Danov chălm Sachat tepe | |
| vrch | |
 Pohľad na severnú časť pahorku Sachat tepe z pahorku Mladežki chălm
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Okres | Plovdiv |
| Obec | Plovdiv |
| Pohorie | Plovdivské pahorky |
| Nadmorská výška | 210,7 m n. m. |
| Súradnice | 42°08′48″S 24°44′44″V / 42,146581°S 24,74561°V |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Danov chălm (bulh. Данов хълм), alebo Sachat tepe (bulh. Сахат тепе) je pahorok, ktorý je jedným zo šiestich súčasných pahorkov v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Najčastejšie používané meno pahorku, teda Sachat tepe (bulh. Сахат тепе)[5][2][6][9] znamená v preklade z turečtiny Hodinový pahorok, alebo Pahorok s hodinami a vrch je tak nazvaný z dôvodu, že už od starých čias slúžil na meranie času, konkrétne mu tento názov dali osmanskí obyvatelia mesta[2][6][9] z dôvodu starej hodinovej veže stojacej na jeho vrchu.[2][6][9][5] Tento názov sa pre pahorok používa už od počiatkov osmanskej nadvlády v tejto oblasti.[6][9] O pahorku sa pod týmto názvom zmienil aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi v knihe Putovanie Evliyu Çelebiho po bulharských krajinách v strede 17. storočia, ktorá bola písaná počas jeho ciest po území dnešného Bulharska v rokoch 1651 – 1654 a v ktorej píše o pahorku pod názvom Sachat tepe na vrcholku ktorého sa nachádza hodinová veža, pripomínajúca minaret a o nádherných výhľadoch z tohto pahorku po meste.[6] Oficiálny názov pahorku je Danov chălm (bulh. Данов хълм).[9][5] Nápad na pomenovanie pahorku týmto názvom pochádza už z roku 1905 a to na pamiatku inicatívy na znovu zalesnenie plovdivských pahorkov s ktorým prišiel v roku 1881 vtedajší starosta Plovdivu Hristo Danov. Hristo G. Danov bol však s pahorkom zviazaný aj osobne, keďže na jeho severnom úpätí stála budova jeho tlačiarne.[5] Hodinová veža na vrchole pahorku plnila okrem funkcie merania času aj funkciu požiarnej hlásky. Požiare ohlasoval príslušný zodpovedný človek výstrelmi z kanónu, ktorému sa v bulharčine hovorí top (bulh. топ). Toto zapríčinilo vznik ďalšieho názvu, akým sa v minulosti pahorku hovorilo - Topčitepe (bulh. Топчитепе). V minulostí bol pahorok na krátký čas pomenovaný aj oficiálnym názvom Vasil Kolarov (bulh. Васил Коларов).[5] Podľa niektorých autorov pahorok v minulosti niesol aj názov Orfeev chălm (bulh. Орфеев хълм), tento názov však nie je písomne doložený.[5]
Lokalizácia[upraviť | upraviť zdroj]
Pahorok sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv[6][8] zhruba 46 metrov nad úrovňou mesta a v nadmorskej výške 210,7 m n. m.[8] Danov chălm sa nachádza v najviac urbanizovanej časti mesta len zhruba 60 – 70 metrov západne od hlavnej pešej zóny mesta - ulice "Kňaz Aleksandăr I".[5] Adminištratívne patrí pod plovdivský rajón Centralen. V tesnej blízkosti sa rozprestiera veľké množstvo ako obytných tak aj užitkových budov. Hranice pahorku sú vymedzené zo severu ulicou „Hristo G. Danov“, z východu ulicou „Kňaz Aleksandăr I“ z juhu ulicou „Dundukov“ a zo západu ulicou „Preslav“ v celej jej dĺžke až po bulvár „Ruski“ a následne samotným bulvárom do križovatky s ulicou „Hristo G. Danov“.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pahorok je tvorený syenitom, významná je z tohto hľadiska predovšetkým jeho vrchná časť, kde sa nachádzajú syanitové skaly vytvárajúce jedinečné morfologické formy[2], čo je jeden z dôvodov prečo, je vrchná časť pahorku je od roku chránená ako prírodná pamiatka pod názvom Danov chălm.[3][2] Pahorok sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv zhruba 46 metrov nad úrovňou mesta a v nadmorskej výške 210,7 m n. m.[8] Pahorok slúžil od dávnych čias ako miesto na meranie času, čo bolo doložené tým, že na východnom svahu pahorku boli objavené pozostatky vodných a slnečných hodín z obdobia Starovekéko Ríma.[6][5] Pahorok má v skutočnosti dva vrcholy. Severnému, na ktorom stojí stará hodinová veža sa hovorí Sacha (bulh. Саха) a južnému s budovou televíznej veže sa hovorí Toplar (bulh. Топлар). Vrcholová časť pahorku je parkovo upravená a vhodná pre oddych. Poskytuje výhľady na celé mesto Plovdiv.[5][4] Na najvyššom mieste pahorku na jeho severnom vrchole stojí pôvodne stredoveká osmanská hodinová veža[9][10][5][6] v dnešnej podobe z roku 1812 vysoká 17,75 metra[5][6] a o niečo nižšie na južnom vrchole sa nachádza stavba televíznej veže, ktorá bola dokončená 18. januára 1956.[4] V 30. rokoch 20. storočia stála v sedle medzi severným a južným vrcholom pahorku budova reštaurácie s terasami a s fontánou pred samotnou budovou, ktorá fungovala do 60. rokoch 20. storočia. Kúsok od reštaurácie sa nachádzala aj kamenná kašna. Dnes už sa tam tieto stavby nenachádzajú a neostali po nich ani zvyšky.[5] Nižšie časti svahov pahorku Sachat tepe sú zastavané a to predovšetkým obytnými budovami najmä z 19. a 20. storočia. Nachádzajú sa tu však aj sakrálne (evanjelický kostol) a účelové stavby ako napríklad letné kino "Orfeus".[5][7] Svahy pahorku boli zastavané od dávnych čias čo dokazujú jednak vykopávky z obdobia Starovekého Ríma, ale aj písomné zápisy. Napríklad už turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi sa vo svojich zápiskoch zo 17. storočia zmieňoval o tom, že severné a západné svahy pahorku sú zastavané.[5]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Kultúrne pamiatky
Na území pahorku sa nachádza viacero kultúrnych pamätihodností. Sú to predovšetkým:
- Pôvodne stredoveká osmanská hodinová veža[5][6][9][7]
- Budova plovdivského evanjelického kostola[5][7]
- Pamätník Christa Danova[5]
Chránené územia
Vrchná časť pahorku je od roku chránená ako prírodná pamiatka pod názvom Danov chălm.[2][3][5]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Predpokladá sa, že v období antiky stál na vrchole pahorku chrám zasvätený rímskej bohyni Venuši, ktorého zvyšky sa našli pri vykopávkach.[8][4]
- Pri vykopávkach sa našli aj pozostatky vodných a slnečných hodín, čo znamená, že už v dávnych časoch pahorok plnil účel merania času.[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pohľad na pahorky Bunardžik (vľavo), Sachat tepe (v strede) a Džambaz tepe (vľavo) z pahorku Mladežki chălm -
Pohľad na severný vrchol pahorku s hodinovou vežou z pahorku Nebet tepe -
Hodinová veža na najvyššom mieste severného vrcholu pahorku -
Celkový pohľad na pahorok z pahorku Nebet tepe -
Celkový pohľad na pahorok z pahorku Mladežki chălm -
Celkový pohľad na pahorok z pahorku Bunardžik -
Pohľad na južný vrchol pahorku s televíznou vežou z pahorku Bunardžik -
Pohľad na južnú časť pahorku z centra mesta od radnice -
Pohľad na južný vrchol pahorku s televíznou vežou od antického divadla -
Pohľad na vrcholovú časť pahorku z centra mesta z blíkosti pešej zóny -
Pohľad na vrcholové časti pahorku na ktorých bola vyhlásená prírodná pamiatka Danov chălm -
Z vrcholových častí pahorku na ktorých bola vyhlásená prírodná pamiatka Danov chălm -
Pohľad zo severného vrcholu pahorku na južný vrchol s televíznou vežou -
Detailný pohľad na televíznu vežu na najvyššom mieste južného vrcholu pahorku -
Pohľad zo severného vrcholu pahorku na evanjelický kostol v severozápadnom svahu -
Pamätník Christa G. Danova v sedle medzi južným a severným vrcholom pahorku
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 418. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 22 – 23. (po bulharsky)
- ↑ a b c plovdiv.riosv.com
- ↑ a b c d e desant.net
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t plovdiv.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 426. (po bulharsky)
- ↑ a b c d lostinplovdiv.com
- ↑ a b c d e opoznai.bg
- ↑ a b c d e f g h TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 105. (po bulharsky)
- ↑ IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovniciv načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 161 – 162. (po bulharsky)