Antické divadlo (Plovdiv)
| Antické divadlo (Античен театър) | |
| bývalé rímske divadlo | |
 celkový pohľad plovdivské antické divadlo
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Súradnice | 42°08′48.48″S 24°45′03.6″V / 42,1468000°S 24,751000°V |
| Vznik | 2. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | čiastočne zreštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Ancient Roman theatre (Plovdiv) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Antické divadlo (bulh. Античен театър – Antičen teatăr) je stavba bývalého antického divadla mesta Filipopolis nachádzajúca sa v centrálnej časti dnešného mesta Plovdiv v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Antické divadlo sa nachádza v južnej časti starého mesta[4][5][1] v centre mesta Plovdiv[2][5][3][4][1] v sedle medzi pahorkami Džambaz tepe a Taksim tepe[2][5][3][4][1] na ulici „Ivajlo“[6] a nad tunelom na jednom z hlavných mestských bulvárov.[5][6][1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Divadlo bolo postavené na začiatku 2. storočia[2][5][3][1] počas panovania rímskeho cisára Trajána.[2][5][3][1] Podľa odkrytých dosiek s nápismi výstavba divadla začala niekedy medzi rokmi 108 – 114.[1] Stavba slúžila svojmu účelu do konca 4. storočia, kedy bola vážne poškodená[1][2][3] v dôsledku požiaru,[1][2] prípadne zemetrasenia.[2] Najvážnejšie poškodené boli vrchné rady teatronu a budova (skene) v priestore južnej časti orchestra.[2]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Plovdivské antické divadlo bolo lokalizované náhodne počas archeologických vykopávok[4][5] a následné odkryté v priebehu rokov 1968– 1979.[5] Stavba bola čiastočne zreštaurovaná[5] a dnes plní[2][5][4] – okrem svojej vysokej pamiatkovej architektonickej hodnoty[5] - aj funkciu letného divadla,[2][5][4] ako aj scény pre iné kultúrne podujatia[3][4] (koncerty, operné vystúpenia a iné).[4] Reštarurácia objektu prebiehala pod vedením významnej architektky a reštaurátorky Very Kolarovovej.[5] Dnešná kapacita divadla je približne 5000 divákov.[2][4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Architektonicky je stavba typickým predstaviteľom antického rímskeho divadla provinčného typu.[1] Hľadisková časť (teatron) pozostáva z dvoch poschodí (stupňov),[2][4][1] ktoré sú oddelené širokým chodníkom (diazómou).[2][4][1] Každé z poschodí pozostávalo ďalej zo štrnástich radov[2][5] mramorových[2][3] sedadiel,[2][5][3][4][1] rozdelených na jednotlivé sektory strmými schodiskami,[2][4][1] ktoré sa spúštajú smerom k javisku (orchestru).[2][4][1] Orchester (javisko) je polokruhového pôdorysu s priemerom 26,64 metra. Teatron je oddelený od orchestra pódiom. Spodný stupeň teatronu je rozdelený siedmimi schodiskami na šesť sektorov. Dve krajné schodiská vedú až do priestoru orchestra, všetky ostatné sa končia v priestore pódia. Hlavný vchod do divadla sa nachádza na severnej strane a vedie podzemným koridorom. Okrem hlavného vchodu do priestoru divadla viedli ešte dva bočné vchody, ktoré sa nachádzali na západnej a na východnej strane.[1] Pri výstavbe boli plne využité miestne prírodné podmienky,[4][1] keďže hľadisková časť kopíruje svahy v sedle medzi pahorkami Džambaz tepe a Taksim tepe.[1] Do súčasnosti zostalo[2] z pôvodných 28 radov[3][2] zachovaných celkom 20 radov sedadiel (zvyšné boli zničené v dôsledku požiaru na konci 4. storočia).[2] Architektonicky najimpozantnejšia je dvojposchodová budova – tzv. skene – zakončená na vrchu bohato zdobenými frontónmi, určená pre hercov, ktorá sa nachádza v priestore južnej časti orchestra.[2][5][4]
Divadlo malo kapacitu 5000 – 7000 divákov.[2][5][4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5][6]
Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.6 z roku 1995 – ako dôvod pamiatkovej ochrany je uvedená archeologická hodnota stavby. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Antičen teatăr (bulh. Античен театър, doslova Antické divadlo).[6]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Stavba patrí k jedným z najlepšie zachovaných antických divadiel na svete.[2][5]
- Plovdivské antické divadlo patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska.[4]
- Antické divadlo v Plovdive je často chybne nazývané ako amfiteáter.[3]
- Z nápisov na odkrytých sa doskách ktoré sa nachádzali v divadle sa zistilo veľké množstvo dovtedy neznámych historických faktov, ako napríklad, že bol vtedajší Filipopolis rozdelený na desať administratívnych rajónov, alebo, že stavba divadla okrem svojho hlavného účelu slúžila aj ako miesto pre zasadania provinčnej správy vtedajšej rímskej provincie Trácia.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na vrchnú časť budovy skene -
Pohľad na vrchnú časť budovy skene zo západu -
Detailný pohľad na jeden z frontónov budovy skene -
Detailný pohľad na jeden z frontónov budovy skene -
Detailný pohľad na jeden z frontónov budovy skene -
Celkový pohľad na divadlo z východnej časti diazómy -
Celkový pohľad na teatron divadla zo západnej časti diazómy -
Pohľad na podzemný koridor hlavného vchodu do divadla z juhu -
Pohľad na podzemný koridor hlavného vchodu do divadla zo severu -
Pohľad na divadlo v noci -
Detailný pohľad na schodisko -
Dobová fotografia z obdobia odkrývania antického divadla -
Dobová fotografia z obdobia odkrývania antického divadla
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 53 – 57. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 6 – 7. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 422. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 224 – 225. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 321 – 321. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e mc.government.bg
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antické divadlo (Plovdiv)
