Močidliansky potok (prítok Chvojnice)
| Močidliansky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Skalica |
| Obec | Popudinské Močidľany |
| prameň | Popudinské Močidľany |
| - poloha | Roviny |
| - výška | 260 m |
| - súradnice | 48°45′57″S 17°12′36″V / 48,7658°S 17,2100°V |
| Ústie | Chvojnica |
| - poloha | Popudinské Močidľany |
| - výška | 186 m |
| - súradnice | 48°47′20″S 17°12′32″V / 48,7888°S 17,2088°V |
| Dĺžka | 3,8 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-13-02-1476 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Močidliansky potok[1] je potok v regióne Horné Záhorie, na území obce Popudinské Močidľany v okrese Skalica v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Chvojnická pahorkatina. Má dĺžku 3,8 km a je tokom IV. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 260 m n. m. v južnej oblasti územia obce Popudinské Močidľany, v katastrálnom území Močidľany, v poľnohospodárskom extraviláne, v okrese Skalica, na južnom okraji poľa Roviny.[2]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie Močidliansky potok severozápadným smerom cez poľnohospodársky extravilán územím obce Popudinské Močidľany, pravým brehom obmýva pole Roviny, veľkým oblúkom sa stáča do smeru sever až východ, ľavým brehom obmýva pole Dolné lúky, stáča sa do smeru severovýchod, v kanalizovanom koryte v priamke v 186 m n. m. ústi do Chvojnice ako jej ľavostranný prítok.
Močidliansky potok patrí do okresu Skalica v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Chvojnická pahorkatina v geomorfologickom podcelku Unínska pahorkatina.[3][4] Nemá prítoky.[5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku Močidliansky potok má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce Močidľany (od roka 1975 zlúčená s obcou Popudiny do obce Popudinské Močidľany), na území ktorej vodný tok pramení, preteká a ústi. Z toponyma Močidľany bolo po rozšírení o formant -iansky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Močidliansky potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6][7] Názov niekdajšej samostatnej obce Močidľany v obci Popudinské Močidľany má pôvod v názve osadníkov bývajúcich v blízkosti charakteristických močidiel, močaristých priehlbín, ktoré sa používali na máčanie konopí alebo ľanu čiže motivantom bola charakteristická poloha obce pri močidlách[8]. Najstarší dochovaný písomný doklad o existencii obce Močidľany sa viaže k roku 1392 v podobe Mochilan, Macholan → 1489 Mochydleny → 1773 Mocžidlany → 1808 Močidlany → 1957 Močidľany[9][10]. Názov vodného toku Močidliansky potok bol štandardizovaný v roku 2009[11]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Močidliansky potok nie je jedinečným hydronymom (november 2022). V povodí Hornádu je tiež Močidliansky potok (prítok Malej Svinky).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-10-31].
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 zo 11.1.1989. 132 s. S. 63, 64, 121. ISBN 80-85164-30-2.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-10-30]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 140. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Močidlianskeho potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-11-01]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (35). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2012, ročník 46, č. 5, ISSN 0023-5202. S. 285, 286. Dostupné online [4] [cit. 2022-10-31.]
- ↑ Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. ISBN 978-80-8082-561-4. S. 195.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 426.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 233.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64-73. S. 69. Dostupné online [5] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-02-21.].