Modré svetlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Modré svetlo, známe aj pod skratkou HEV (eng. High Energy Visible - viditeľné [svetlo] s vysokou energiou), je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou v rozhraní asi 380-500 nm a tvorí frakciu viditeľného svetla s najvyššou frekvenciu a najkratšou vlnovou dĺžkou.

Kvôli masívnemu rozmachu umelého osvetlenia a digitálnych technológii sa jeho vplyvom na zdravie v posledných desaťročiach venuje osobitná pozornosť.[1] V súčasnosti najvýznamnejším umelým zdrojom expozície modrému svetlu sú biele LED svietidlá[2] pokryté žltými fosformi.[3] Väčšina zdrojov viditeľného svetla však obsahuje aj modré spektrum.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • modro-fialové
  • modro-tyrkisové

Vplyv na rastliny[upraviť | upraviť zdroj]

Modré svetelné spektrum je zásadné pre priebeh fotosyntézy rastlín, jeho význam oproti červenému spektru však závisí od druhu rastliny. Modré svetlo tiež vzbudzuje otváranie prieduchov listov, ktoré majú pre jeho vnímanie špeciálne fotoreceptory. Môže tiež spôsobovať zmeny v tvare[4] a farbe listov alebo ovplyvniť kvitnutie rastliny (či už jeho podporou alebo inhibíciou, v závislosti od druhu rastliny).[5] Taktiež podporuje rast rastlín[4] a už krátkodobé pôsobenie modrého svetla priaznivo vplýva na toleranciu rastlín voči vysokým teplotám.[6]

Vplyv na zrak[upraviť | upraviť zdroj]

Krátkodobá priama expozícia sietnice jasnému modrému svetlu môže v experimentálnych podmienkach vyvolať makulopatiu alebo dočasnú až trvalú slepotu. Pred takouto expozíciou by sa však človek mal chrániť prirodzenými obrannými mechanizmami organizmu – zatváranie očí a odvrátenie zraku. Isté skupiny osôb (napríklad novorodenci) nemajú tieto mechanizmy dobre vyvinuté, preto treba dbať na to, aby neboli vystavené priamemu pôsobeniu silného modrého svetla na oči. Účinky pri dlhodobých nízkych expozíciách modrému svetlu stále nie sú dobre známe.[7]

Výskumy naznačujú, že poškodenie zraku závisí od svietivosti.[1] Odporúčané limity svietivosti pre expozíciu modrému svetlu - 10000cd/m2 - vydala Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (International Commission on Non-Ionizing Radiation Protection, ICNIRP). Väčšina displejov tieto hodnoty zďaleka nedosahuje, avšak niektoré LED svietidlá ich niekoľkonásobne presahujú.[2] Priame pozeranie do LED alebo iného zdroja s vysokou svietivosťou po dobu niekoľko minút by teda predstavovalo reálne riziko poškodenia zraku. Riziko poškodenia zraku zo slabších zdrojov alebo odrazeného svetla je zanedbateľné, pokiaľ nepresahuje daný limit.[3]

Vplyv na cirkadiánny rytmus[upraviť | upraviť zdroj]

Modré svetlo zohráva významnú úlohu v správnom nastavení cirkadiánneho rytmu (režimu spánku a bdenia) človeka, pretože má z celkového svetelného spektra najvyšší potenciál pre potláčanie tvorby melatonínu - rastového hormónu, ktorý sa vyplavuje počas spánku. Pomocou denného svetla si tak je organizmus schopný svoje „vnútorné hodiny“ synchronizovať z jemu prirodzeného 24,2-hodinového denného cyklu na 24-hodinový čas. Sila, ktorou je tvorba melatonínu vplyvom modrého potláčaná, závisí od 3 faktorov:[1]

  • doba (denná, ročná)
  • trvanie
  • intenzita

Je možné narušenie prirodzených denných rytmov organizmu dlhodobým vonkajším pôsobením umelého svetla na organizmus v nočných hodinách, napríklad pri práci na nočné zmeny alebo spánku pri zapnutej televízii.

Ochorenia spájané s rozvratom cirkadiánneho rytmu:

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

V praxi existuje niekoľko možností, ako môže človek znížiť neblahé účinky modrého svetla na svoj spánok a zdravie. Čo sa displejov týka, niektoré zariadenia a aplikácie umožňujú nastavenie takzvaného „tmavého režimu“, ktorý zmení tradičnú bielu tému pozadia na inverznú čiernu. Obdobným riešením je nastavenie si tapety s žltou alebo červenou tematikou. O čosi efektívnejším riešením je používanie filtrov modrého svetla, či už v podobe softvérového nastavenia, nálepky na obrazovku alebo okuliarov.

Všetky vyššie spomínané opatrenia dokážu znížiť podiel modrého svetla z obrazovky o niekoľko percent, avšak omnoho efektívnejším je obmedzenie niektorého z faktorov pôsobenia modrého svetla. Zníženie intenzity je možné dosiahnuť nastavením nižšieho jasu. Najväčší význam má ale predsa len skrátenie trvania používania zariadení s displejmi vyžarujúcimi modré svetlo vo večerných a nočných hodinách. Vôbec sa neodporúča ich používanie pred spaním.

Čo sa týka umelého osvetlenia, biele svetlo s vysokým podielom modrej zložky je vhodné používať cez deň, v miestnostiach alebo v období, keď do interiéru nepreniká dostatok denného svetla, najmä pri výkone aktivít, ktoré vyžadujú sústredenie, presnosť alebo dobrú viditeľnosť. Na nočné osvetlenie domácnosti je vhodnejšie svetlo so žltými tónmi a nižšou svietivosťou.

Človek by mal spať v miestnosti, ktorá je dobre zatemnená (napríklad pomocou vonkajších roliet alebo zatemňovacích závesov), teda do nej nepreniká svetlo z pouličných lámp, reklamných plôch, či susedných budov.

Nočné verejné osvetlenie by takisto malo využívať žlté spektrum svetla, namiesto moderných LED svetiel s vysokou svietivosťou, ktoré museli byť na rôznych miestach z bezpečnostných a zdravotných dôvodov zrušené nedlho po svojom nainštalovaní (najmä na niektorých križovatkách).

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný trend[upraviť | upraviť zdroj]

S vývojom technológií s displejmi produkujúcimi modré svetlo a ich ľahšou dostupnosťou na trhu sa neustále zvyšuje počet ich užívateľov nielen dospelých, ale aj z radov detí a dospievajúcich. Ich nadmerným používaním predovšetkým vo večerných hodinách sa môže narúšať ich prirodzený spánkový cyklus, čo môže narúšať ich vývoj.[8]

Deti vo veku do 17 rokov reagujú na zvýšené sledovanie digitálnych zariadení s produkciou modrého svetla neskorším zaspávaním, kratším a menej kvalitným a prerušovaným spánkom. Tu svoju úlohu zohrávajú biologické a neurologické faktory, ale aj samotné okolité prostredie. Keďže detské oči ešte nie sú plne vyvinuté, deti sú v porovnaní s dospelými na dopad svetla v súvislosti s vnútornými telesnými hodinami senzitívnejšie.[9]

Deti a dospievajúci, ktorí trávia pri elektronických zariadeniach viac času, sú náchylnejší aj na poruchy spánku. 36 % dospievajúcich sa zobudí aspoň raz za noc, aby skontrolovali svoje mobilné zariadenia, 68 % detí spí so svojimi telefónmi na dosah ruky alebo priamo v posteli a 40 % tínedžerov a 26 % rodičov do piatich minút od zobudenia použili mobilné zariadenie, napríklad smartfón alebo tablet. Tento druh prerušovaného spánku má negatívny vplyv na pohodu detí a dokonca aj na akademické výsledky.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c SCHREINER, Keri. Dissecting the Response to Blue Light. information display, 2020-1-28, roč. 61, čís. 1, s. 21-23. Dostupné online. ISSN 0362-0972.
  2. ↑ a b KONDAKOVA, Mariana. Understanding Blue Light's Effects. information display, 2020-1-28, roč. 36, čís. 1, s. 5. Dostupné online. ISSN 0362-0972.
  3. ↑ a b BULLOUGH, John; PEANA, Stefan. Blue-Light Exposure from: Lighting and Displays. information display, 2020-1-28, roč. 36, čís. 1, s. 17-20. Dostupné online. ISSN 0362-0972.
  4. ↑ a b LANOUE, Jason. Comprehensive Biotechnology. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-0-444-64047-5.
  5. ↑ RUNKLE, Erik. Effects of Blue Light on Plants. Greenhouse Product News, 2017-2-??, s. 38. Dostupné online [cit. 2023-12-15].
  6. ↑ LI, Shi. Blue light receptor CRY1 regulates HSFA1d nuclear localization to promote plant thermotolerance [online]. [Cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  7. ↑ LED [online]. International Commision On Non-Ionizing Radiation Protection, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  8. ↑ publications.aap.org, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  9. ↑ Svetlo obrazovky zabíja zdravý detský spánok. Aké pravidlá by ste mali podľa vedcov dodržiavať? [online]. Eduworld, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
  10. ↑ The New Normal: Parents, Teens, Screens, and Sleep | Common Sense Media [online]. www.commonsensemedia.org, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Modré_svetlo&oldid=7766982“