Mohammad Rezá Šáh Pahlaví

	Mohammad Rezá Šáh Pahlaví
	iránsky šáh
Panovanie
Dynastia	Pahlavi
Panovanie	16. september 1941 - 11. február 1979
Predchodca	Rezá Šáh Pahlaví
Biografické údaje
Narodenie	26. október, 1919; Teherán, Irán
Úmrtie	27. júl 1980 (60 rokov); Egypt
Pochovanie	Al-Rifa'i Mosque, Káhira, Egypt
Rodina
Manželka	Fawzia Fuad (egyptská princezná); Soraya Esfandiary-Bakhtiari iránska princezná); Farah Diba (iránska kráľovná)
Potomstvo	Shahnaz Pahlavi; Reza Pahlavi; Farahnaz Pahlavi; Alireza Pahlavi; Leila Pahlavi
Otec	Rezá Šáh Pahlaví
Matka	Tadj ol-Molouk
Odkazy
	Mohammad Rezá Šáh Pahlaví; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Mohammad Rezá Šáh Pahlaví (* 26. október 1919, Teherán, Irán – † 27. júl 1980, Káhira, Egypt) bol druhý a zároveň aj posledný iránsky vládca z dynastie Pahlaví po svojom otcovi Rezá Šáh Pahlaví.

Život

Mladosť

Mohammad Reza sa narodil v Teheráne v ako syn Rezu Páhlavího a jeho druhej manželky Tádž ol-Molúkovej. Bol najstarším synom svojho otca a tretím z jedenástich detí. Vo veku 11 rokov ho roku 1931 rodina poslala študovať do Švajčiarska na internátnu školu Institut Le Rosey v Rolle v kantóne Vaud.^[1] Bol prvým iránskym korunným princom, ktorý študoval v zahraničí. V švajčiarsku sa vzdelával vo francúzskom jazyku a obľúbil si francúzsku kultúru a zvyky. Zostal tam nasledujúce štyri roky, než sa vrátil, aby v roku 1936 získal maturitu v Iráne. Okrem rodnej perzštiny ovládal plynule francúzsky, nemecký a anglický jazyk.^[2]

Po návrate do vlasti bol korunný princ zapísaný na iránsku vojenskú akadémiu v Teheráne, kde študoval až do roku 1938, keď štúdium slávnostne ukončil v hodnosti poručíka. Po absolvovaní štúdia bol Mohammad Rezá rýchlo povýšený do hodnosti kapitána. Počas štúdia na vysokej škole bol mladý princ menovaný za inšpektora armády a tri roky cestoval po krajine. Stal sa blízkym spolupracovníkom a poradcom svojho otca.

Druhá svetová vojna

Pred začiatkom druhej svetovej vojny malo veľký ekonomický vplyv v krajine Nemecko, ku ktorému mal jeho otec Rezá Šáh Páhlavího sympatie. Dôvodom bol odpor voči imperialistickým snahám Ruska, resp. boľševického Sovietskeho zväzu a Británie. Počas druhej svetovej vojny Irán vyhlásil neutralitu.^[3] Avšak po útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz sa stala poloha Iránu strategicky dôležitá. Cez krajinu bolo možné po železnici bezpečne zásobovať Sovietsky zväz. Kvôli angažovaniu nemeckých poradcov v riadení iránskych železníc ale pre prítomnosť mnohých nemeckých špiónov v krajine, vyvíjali Spojenci tlak na Irán, aby inicioval ich odchod z krajiny. Šáh s týmito krokmi nesúhlasil a považoval to za zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny.

25. augusta 1941 vpadli do Iránu zo severu sovietske a z juhu anglické vojská. Šáh Rezá Pahlaví bol v septembri nútený abdikovať a odísť de exilu do Južnej Afriky. Na trón nastúpil jeho vtedy 22 ročný syn Mohammad Rezá Šáh. Spojenci garantovali Iránu teritoriálnu celistvosť, suverenitu a politickú nezávislosť, prisľúbili ochranu iránskeho hospodárstva pred dôsledkami vojny ako aj to, že sa do 6 mesiacov po skončení vojny stiahnu sa z iránskeho územia.

Povojnové obdobie

Na začiatku 50. rokov došlo k treniciam medzi Iránom a Britániou. Iránsko-britská ropná spoločnosť Anglo-Iranian Oil Company (AIOC) bola po voľbách v roku 1951 premiérom Mohammadom Mosaddekom, ktorý na to mal podporu iránskeho parlamentu znárodnená. Pravicové krídlo iránskej armády s podporou Spojeného kráľovstva a Spojených štátov ako aj šáha 16. augusta 1953 zorganizovalo prevrat, pri ktorom bol Mosaddek zosadený. Šáh medzitým utiekol z krajiny do Bagdadu a neskôr do Ríma. Mosaddek bol najskôr odsúdený na trest smrti, ktorý neskôr zmiernili na domáce väzenie. Do čela vlády bol šáhom menovaný generál Fazlollah Zahedi. Následne iránska vláda centralizovala moc pod vedením šáha a prostredníctvom konzorciálnej dohody z roku 1954 priviedla späť do krajiny zahraničné ropné spoločnosti.

2. mája 1961 začal v Iráne štrajk učiteľov, do ktorého sa zapojilo 50 000 ľudí. Šáh veril, že za tým stojí CIA. V dôsledku spoločenského tlaku musel odvolať svojho premiéra Jafara Sharifa-Emamiho a ustúpiť učiteľom, keď zistil, že armáda pravdepodobne nebude strieľať na demonštrantov. V roku 1961 odvolal z funkcie šéfa tajnej polície SAVAK a v roku 1962 po zrážkach medzi demonštrujúcimi vysokoškolákmi a armádou 21. januára 1962, ktoré si vyžiadali tri obete na životoch bol prinútený ho vyhnať z Iránu. V apríli 1962, keď Mohammad Rezá navštívil Washington, stretol sa s demonštráciami iránskych študentov na amerických univerzitách, ktoré podľa neho zorganizoval americký generálny prokurátor Robert F. Kennedy, prezidentov brat a vedúca protipahlaviovská osobnosť v Kennedyho administratíve.

V roku 1963 Mohammad Rezá Šáh Pahlaví zaviedol tzv. bielu revolúciu, ktorá predstavovala sériu reforiem zameraných na premenu Iránu na veľmoc a modernizáciu národa prostredníctvom znárodnenia kľúčových priemyselných odvetví a prerozdelenia pôdy. Režim tiež zaviedol iránsku nacionalistickú politiku, ktorá vytvorila množstvo populárnych symbolov Iránu súvisiacich s Kýrom II. Iinicioval veľké investície do infraštruktúry, dotácie a pôžičky pre roľnícke obyvateľstvo, podiel na zisku pre priemyselných robotníkov, výstavbu jadrových zariadení, znárodnenie iránskych prírodných zdrojov a programy na podporu gramotnosti, ktoré boli považované za jedny z najúčinnejších na svete. Šáh tiež zaviedol clá v rámci hospodárskej politiky a preferenčné úvery pre iránske podniky, ktoré sa snažili vytvoriť nezávislú iránsku ekonomiku. Výroba áut, spotrebičov a iného tovaru v Iráne podstatne vzrástla, čím vznikla nová trieda priemyselníkov, izolovaná od hrozieb zahraničnej konkurencie.

V 70. rokoch jeho reformy vyvrcholili desaťročiami trvalého hospodárskeho rastu, vďaka ktorému sa Irán stal jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík medzi rozviňňíjajucimi aj rozvojovými krajinami. Počas svojej 37-ročnej vlády Irán vynaložil miliardy dolárov na priemysel, vzdelávanie, zdravotníctvo a vojenské výdavky. V rokoch 1950 až 1979 sa reálny HDP na obyvateľa takmer strojnásobil z približne 2700 USD na približne 7700 USD (v prepočte na ceny z roku 2011).^[4] Do roku 1977 sa šáhov dôraz na výdavky na obranu s cieľom ukončiť intervenciu zahraničných mocností v krajine vyvrcholil tým, že iránska armáda sa stala piatou najsilnejšou ozbrojenou silou na svete.^[5]

Koncom 70. rokov 20. storočia sa však v celom Iráne stupňovali politické nepokoje a pozícia šacha sa stala neudržateľnou v dôsledku viacerých incidentov ako bol požiar v kine Rex a masakra na námestí Jaleh. Na konferencii v Guadeloupe v roku 1979 jeho západní spojenci vyhlásili, že neexistuje žiadny realizovateľný spôsob, ako zachrániť iránsku monarchiu pred zvrhnutím. Šáh nakoniec v januári 1979 opustil Irán a odišiel do exilu v Egypte.

Hoci niektorým západným súčasníkom povedal, že radšej opustí krajinu, ako by mal strieľať na vlastný ľud, odhady celkového počtu obetí islamskej revolúcie sa pohybujú od 540 do 2 000 (údaje nezávislých štúdií) až po 60 000 (údaje islamskej vlády). Po formálnom zrušení iránskej monarchie prevzal vedenie ako najvyšší vodca Iránu šiitský islamský duchovný ajatolláh Rúholláh Mustafaví Músaví Chomejní.

Mohammad Rezá Šáh zomrel v exile v Egypte, kde mu egyptský prezident Anwar Sadat udelil politický azyl, a jeho syn Rezá Pahlaví sa vyhlásil za nového šacha Iránu v exile.

Referencie

↑ AFKHAMI, Gholam Reza. The Life and Times of the Shah. [s.l.] : University of California Press, 2009. 740 s. ISBN 978-0-520-25328-5.
↑ First Party of Iran's 2,500‐Year Celebration. The New York Times (New York: The New York Times Company), 1971-10-13. Dostupné online [cit. 2025-10-26]. ISSN 1553-8095.
↑ Andreeva, E., Iran. in Tucker, S. C. (Ed.), World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 623 - 625
↑ Maddison Project Database 2023 [online]. rug.nl, 2024-04-26, [cit. 2025-10-26]. Dostupné online.
↑ COOPER, Andrew Scott. The Fall of Heaven (The Pahlavis and the Final Days of Imperial Iran). [s.l.] : Picador, 2018. 624 s. ISBN 978-1-250-30485-8.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mohammad Rezá Šáh Pahlaví

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mohammad Reza Pahlavi na anglickej Wikipédii.

[1] AFKHAMI, Gholam Reza. The Life and Times of the Shah. [s.l.] : University of California Press, 2009. 740 s. ISBN 978-0-520-25328-5.

[2] First Party of Iran's 2,500‐Year Celebration. The New York Times (New York: The New York Times Company), 1971-10-13. Dostupné online [cit. 2025-10-26]. ISSN 1553-8095.

[3] Andreeva, E., Iran. in Tucker, S. C. (Ed.), World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 623 - 625

[4] Maddison Project Database 2023 [online]. rug.nl, 2024-04-26, [cit. 2025-10-26]. Dostupné online.

[5] COOPER, Andrew Scott. The Fall of Heaven (The Pahlavis and the Final Days of Imperial Iran). [s.l.] : Picador, 2018. 624 s. ISBN 978-1-250-30485-8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]