Mojmír II.
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Mojmír II. | |
 | |
| Narodenie | po 871 Veľká Morava |
|---|---|
| Úmrtie | okolo 906 |
| Odkazy | |
| Commons |  Mojmír II. |
Mojmír II. bol najstarším synom kráľa Svätopluka a posledný historicky známy panovník Veľkomoravskej ríše. Pochádzal z rodu Mojmírovcov. Dátum a miesto jeho narodenia nepoznáme. Vieme len logicky povedať, že sa narodil na Veľkej Morave niekedy po roku 871 a jeho matkou zrejme bola Svätoplukova manželka Svätožizňa z českého rodu Přemyslovcov.
Začiatok vlády[upraviť | upraviť zdroj]
Mojmír sa stal panovníkom po smrti svojho otca v roku 894. Musel riešiť vzťahy s Východofranskou ríšou na čele s kráľom Arnulfom, ktorá sa snažila na Veľkej Morave presadzovať svoj vplyv. Krajinu poškodzovali aj jeho spory s bratom Svätoplukom, ktorý spravoval nitrianske údelné kniežatstvo.
S pokračujúcimi vnútropolitickými spormi strácala Veľkomoravská ríša dobyté územia, v roku 894 to bola Panónia, ktorú dočasne zabrala Východofranská ríša, Frankovia získali vplyv aj v Čechách, ktoré sa po nástupe Spytihněva I., roku 895, od Veľkej Moravy takisto odtrhli. Ich príklad nasledovali aj polabskí Srbi, ktorí uznali zvrchovanosť Východofranskej ríše.
V roku 896 zabrali územie okolo rieky Tisy Maďari ako Mojmírovi spojenci. Jeho brat Svätopluk II., ktorý bol už predtým v kontakte s Bavormi, navštívil v roku 897 Arnulfa, aby uzavreli spojenctvo.
V roku 898 Mojmír II. vyslal poslov do Ríma k pápežovi a žiadal ho o obnovenie veľkomoravského biskupstva.
Spory so Svätoplukom a Bavormi[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 898 Veľkú Moravu napadol Mojmírov brat, nitrianske údelné knieža Svätopluk II., ku ktorému sa pridali Bavori, ktorí sa snažili zlomiť Mojmírovu moc.
Podnikli tri výpravy, ale Mojmír II. onedlho zajal svojho brata. Napriek tomu, že ho čoskoro jeho bavorskí spojenci oslobodili, nezabránili Svätoplukovej porážke a Svätopluk II. potom spoločne s Bavormi roku 899 z Veľkej Moravy odchádza. Aj keď Bavori Mojmíra neporazili prispeli takto k oslabeniu jeho vojenských síl.
Po Mojmírovom víťazstve a po smrti kráľa Arnulfa v decembri 899 prišli na Veľkú Moravu pápežskí legáti a vysvätili nového moravského arcibiskupa a troch biskupov. Jeden z novovysvätených biskupov išiel nepochybne do Nitry. Došlo k obnoveniu troch veľkomoravských biskupstiev a jedného arcibiskupstva, ktoré mohli znova používať staroslovanskú liturgiu. Vlastná cirkevná jurisdikcia bola pre krajinu mimoriadne dôležitá, pretože podporovala legitimitu panovníka.
Bitky s Maďarmi[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 900 Maďari spolu s Moravanmi zaútočili na Bavorov a vyplienili a obsadili Panónske kniežatstvo. Ešte v tom istom roku však ich spojenectvo skončilo. Do Potisia prišli spoza Karpát ďalší Maďari, ktorí koncom roka na Veľkú Moravu zaútočili. Oslabenej krajine zostalo len jej územné jadro – Morava a Nitriansko. Mojmír II. zanechal všetky spory s Bavormi, ktorí si veľmi dobre uvedomili nebezpečenstvo zo strany Maďarov a v roku 901 s nimi uzavrel mier a protimaďarské spojenectvo. V tomto roku sa na Veľkú Moravu v mieri vrátil aj Svätopluk II.
V roku 902 sa Mojmírovi II. podarilo zastaviť maďarský útok. Maďari v roku 904 znovu zaútočili a teraz ich porazili Bavori. V roku 906 došlo medzi maďarskými a veľkomoravskými vojskami k veľkej bitke, ktorú pravdepodobne ešte Mojmír II. dokázal vyhrať a Maďarov na krátkou dobu zahnať späť.
Ale už v roku 907 sa pri Bratislave strhla bitka medzi Bavormi a Maďarmi, v ktorej sa už účasť Mojmíra II. ani Veľkomoravanov nespomína. Je teda pravdepodobné, že Mojmír II. zomrel ešte pred touto bitkou, alebo v nej zahynul spoločne so svojím bratom a podstatnou časťou veľkomoravských veľmožov.
Aj keď Veľká Morava zanikla, nezanikla veľkomoravská sídelná štruktúra a zrejme rozdrobená na menšie územné celky, sa udržala ešte niekoľko desaťročí. Rovnako tak na určitú dobu pretrvala aj veľkomoravská cirkevná správa.
Historické pramene[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé zmienky o Mojmírovi II. sú z roku 894 – úmrtie kniežaťa Svätopluka. Nepriamo ho spomína aj byzantský cisár Konštantín Porfyrogenet v legendárnej povesti O troch prútoch. Najviac sa však o živote Mojmíra II. dozvedáme z Fuldských análov. Tie ho spomínajú pri boji o moc s jeho pravdepodobne nevlastným bratom Svätoplukom II. O konci Veľkomoravskej ríše písal napríklad východofranský kronikár Regino z Prümu.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Mojmír II., Mapa Veľkej Moravy
Mojmír II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Svätopluk |
knieža 894 – cca 906 |
Nástupca - |