Monika Pavelčíková
| Monika Pavelčíková | |
| slovenská etnologička, muzeologička | |
 | |
| Rod. meno | Monika Križalkovičová |
|---|---|
| Narodenie | 18. február 1955 (69 rokov) Torysa, Slovensko |
| Alma mater | Universita Jana Evangelisty Purkyně v Brně |
Mgr. Monika Pavelčíková (rod. Monika Križalkovičová; * 18. február 1955, Torysa) je slovenská etnologička, muzeologička. Od roku 1978 pracovala v Ľubovnianskom múzeu v Starej Ľubovni a v rokoch 1995 – 2011 bola riaditeľkou tejto inštitúcie. V rokoch 1995 – 2008 riadila aj múzeum v Červenom Kláštore a od roku 1995 do roku 2005 Galériu umenia v Starej Ľubovni.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V období, keď prebiehali prípravné práce na sprístupnenie ľubovnianskeho skanzenu, M. Pavelčíková študovala etnológiu na Katedre etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Brne. Štúdium etnológie ukončila v roku 1985 v Brne. Od počiatkov pôsobenia v Ľubovnianskom múzeu sa venovala akvizičnej činnosti a terénnemu výskumu, odbornému spracovaniu zbierkových predmetov, prednáškovej, expozičnej, prezentačno-publikačnej aj projektovej činnosti. Je autorkou výstav a expozícií s etnografickým zameraním, v skanzene pod hradom sa venovala expozícií bývania. Ako odborná pracovníčka múzea sa sústredila na reinštaláciu expozície ľudového staviteľstva, na prípravu prenesenia ďalších objektov do areálu ľubovnianskeho skanzenu, autorsky sa podieľala na viacerých výstavách aj knižných publikáciách. Pod jej vedením získalo múzeum dobré výsledky a pozitívny ohlas vo verejnosti.
Od roku 1995 bola M. Pavelčíková riaditeľkou Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni. Okrem hradu, skanzenu a galérie v rokoch 2000 – 2008 do pôsobnosti múzea spadal aj Červený Kláštor. Jednou z úloh, ktoré musela riešiť, bola sanácia zlého technického stavu objektov. Snaha o priebežné dopĺňanie exponátov bola impulzom pre rozvíjanie ďalšej spolupráce Ľubovnianskeho múzea so zahraničnými partnermi. V tejto súvislosti možno spomenúť nadviazanie kontaktov s rehoľou kamaldulov v poľskom Krakove, s kartuziánskym kláštorom v slovinskej Pleterji či s francúzskymi cisterciánmi z kláštora v Escalade. Navyše, múzeum zintenzívnilo cezhraničnú spoluprácu s poľskými kultúrnymi inštitúciami, a to vďaka projektu PHARE CBC Múzeá bez hraníc. Prostredníctvom osobných návštev sa kultivovali vzťahy s francúzskymi aj maďarskými kláštormi, hľadali sa kontakty na pôvodných žijúcich vlastníkov ľubovnianskeho panstva, ktorí Ľubovniansky hrad opustili až v polovici 20. storočia. Monika Pavelčíková je spoluautorkou publikácie Šľachtické rody na hrade Ľubovňa (2011), v ktorej zúročila svoje poznatky o živote a osudoch vlastníkov
hradu, vrátane Jána Zamoyského a jeho manželky, španielskej infantky Isabely de Borbón.
Výber z publikačnej činnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- FABIÁNOVÁ, V. – FELBEROVÁ, M. – PAVELČÍKOVÁ, M.: Ľudové kožuchy na Spiši. 1986.
- FELBEROVÁ, M. – KRIŠKOVÁ, Z. – PAVELČÍKOVÁ, M.: Modrotlač na Spiši 1995.
- MURCKO, M. – PAVELČÍKOVÁ, M. – ŠTEVÍK, M.: Sulín. Sulín: Obecný úrad, 2005.
- CHALUPECKÝ I. – MURCKO, M. – PAVELČÍKOVÁ, M. – ŠTEVÍK, M. – VALEKOVÁ, Z.: Nová Ľubovňa, monografia. Pre Obecný úrad v Novej Ľubovni v roku 2007.
- PAVELČÍKOVÁ, M. – ŠTEVÍK, M.: Hrad a skanzen v Starej Ľubovni. Ľubovnianske múzeum : Stará Ľubovňa, 2008
- PAVELČÍKOVÁ, M. Matysovské ikony. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum, 2010.
- PAVELČÍKOVÁ, M. Šľachtické rody na hrade Stará Ľubovňa. Zosts. Dalibor Mikulík, Monika Pavelčíková, M. Števík.: Stará Ľubovňa : Ľubovnianske múzeum, 2012.
- Príspevky v Sandecko - spišských zošitoch[1]
Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]
- Ľudové kožuchy na Spiši. (spolu s V. Fabiánovou a M. Felberovou) 1986
- Ľudový odev z oblasti Starej Ľubovne – Vsetín 1987
- Ľudový odev Rusínov – Nowy Sąnc 1992
- Modrotlač na Spiši (spolu s V. Felberovou a Z. Kriškovou) 1995
- Tradičné spracovanie ľanu – výstavná miestnosť v skanzene 2001 – 2002
- Ľudový odev v oblasti Starej Ľubovne – výstavná miestnosť skanzen 2004 – 2005
- Výstavný projekt s názvom Dialógy – od Opátstva v Escaladieu v Bigore po Červený Kláštor na Spiši, ktorý vznikol v rámci spolupráce dvoch európskych regiónov – PSK a Horných Pyrenejí vo Francúzsku – so sídlom v meste Tarbes
- Hradný pivovar – expozícia v obnovenom renesančnom paláci hrad Ľubovňa 2012
- Výstava Ars liturgika – výstavná miestnosť v skanzene 2015
- Výstava Svadobné veno, Nowy Sacz – 2016
- Výstava Tesársky um a symbol života – Stará Ľubovňa 2016
- Ako sa staval hrad – expozícia v renesančnom paláci 2017
- DO NAHA odkrytá farbotlač – výstavná miestnosť hrad Ľubovňa 2018
- PROJEKT „Rómovia karpatskí z pohraničia poľsko-slovenského“ 2013 – 2014, výstup Film dvojjazyčný poľsko-slovenský, 45 min.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 2011 – Cena Zväzu múzeí Slovenska
- 2008 – Laureát Ceny mesta Stará Ľubovňa
- 2008 – Cena primátora mesta Stará Ľubovňa
- 2009 – Žena roka okresu Stará Ľubovňa (Únia žien Slovenska)
- 2014 – Cena Martina Slivku
- 2015 – Poďakovanie starostu Nowosadeckého Jána Golonku „Za dlhoročnú spoluprácu“
- 2015 – Ceny čitateľa Ľubovnianskej knižnice: Monika Pavelčíková „Za katalóg Matysovské ikony (udelená kolektívu autov) a „Za publikáciu Šľachtické rody na hrade Ľubovňa“
- 2018 – Benefactor Musaei Scepusiensis – SNM – Múzeum Levoča
Ceny pre múzeum[upraviť | upraviť zdroj]
- 2009 – Cena 7 divov prednostu Prešovského samosprávneho kraja – 2. miesto
- 2010 – Cena prednostu Prešovského samosprávneho kraja
- 2011 – Cena „Za obnovu hradu MKSR“
- 2013 – Cena „Za rozvoj cestovného ruchu“
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-12-11]. Dostupné online. Archivované 2019-12-11 z originálu.