Monterey Pop Festival

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:35, 6. september 2018, ktorú vytvoril Peko (diskusia | príspevky) (kat.)

Monterey International Pop Music Festival bolo trojdňové koncertné podujatie, ktoré sa medzi 16. až 18. júnom 1967 konalo na Monterey County Fairgrounds v Monterey v Kalifornii.[1] Odhadom sa tejto akcie zúčastnilo od 25 do 90 tisíc návštevníkov.[2][3][4] Miesto konania, kde sa koncertovalo malo schválenú kapacitu 7 tisíc ľudí, no len na vystúpení, ktoré sa konalo v sobotu večer sa ich počet odhadoval na 8 500.[5] Návštevníci festivalu, ktorí chceli vidieť hudobné vystúpenia museli mať buď vstupenky na celú akciu, alebo osobitne na každý z piatich plánovaných koncertov: Piatok v noci, v sobotu večer a v noci a v nedeľu večer a v noci. Vstupenky na tento festival by podľa aktuálnej inflácie a kurzu v roku 2017 stáli medzi 20-45 Euro.[6]

Festival bol významný aj tým, že sa na ňom prvýkrát v Spojených štátoch predstavili skupiny The Jimi Hendrix Experience, The Who, hudobník Ravi Shankar, pred veľkým publikom prvýkrát účinkovala Janis Joplinová a verejnosti sa predstavil aj Otis Redding.

Tento festival bol stelesnením témy Kalifornii ako ohniska hnutia kontrakultúry generácie 60. rokov 20. storočia a je považovaný za jeden zo štartov „Leta lásky“ roku 1967.[7] Prvý rockový festival, Fantasy Fair and Magic Mountain Music Festival sa konal len týždeň predtým v kalifornskom národnom parku Mount Tamalpais.[8][9][10][11][12][13][14][15] Z koncertu v Monterey vznikol teatrálny dokumentárny film, ktorý sa, spolu s výraznou propagáciou, návštevnosťou, ako aj historickou účasťou hudobníkov, stal inšpiráciou pre budúce hudobné festivaly. Medzi ne patril aj Woodstock Festival, ktorý sa konal o dva roky neskôr.

Festival

Plány na festival vznikli sedem týždňov pred jeho usporiadaním. Autormi nápadu boli: John Phillips (z The Mamas & the Papas), producent Lou Adler, Alan Pariser a novinár Derek Taylor. Monterey a Big Sur boli v Kalifornii dlhodobo známe lokality, kde sa usporiadavali podujatia ako Monterey Jazz Festival a Big Sur Folk Festival. Propagátori Monterey Pop festivalu si dali za cieľ dostať rock do povedomia milovníkov umenia podobne ako to bolo bežne u džezovej, či folkovej hudby.[16] Hudobníci vystúpili bez nároku na odmenu, ktorú chceli venovať na charitatívne ciele. Výnimkou bol iba indický umelec, Ravi Shankar, ktorý dostal za svoje vystúpenie 3 000 dolárov a skupina Country Joe and the Fish, ktorá dostala ako účinkujúci v snímke honorár 5 000 dolárov od amerického dokumentaristu, D. A. Pennebakera.[17] Pôvodne mali byť lákadlom festivalu zavedené hviezdy ako The Mamas and the Papas, Simon & Garfunkel, či The Byrds, ktoré uvádzali niektoré nové tváre zo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov.

Vystúpenia

Okrem vymenovaných medzi najhlavnejšie atrakcie festivalu patrili Jefferson Airplane, ktorí mali v tom čase dva známe single. Z britskej hudobnej scény bola skupina The Who, ktorá sa v USA predstavila na koncertoch v New Yorku dva mesiace predtým. Vo frenetickom závere skladby „My Generation“ skupina ohromila publikum tým ako gitarista Pete Townshend vyludzoval psychedelické tóny gitary jej mlátením o pódium, medzi zosilňovačmi vybuchovali dymovnice. Dodnes môžeme na snímkach z tohto koncertu obdivovať zúfalých technikov, ako sa snažia zachraňovať drahé mikrofóny. V chaotickom závere bubeník Keith Moon rozkopne biciu súpravu a skupina opúšťa scénu.

V tom čase bol Jimi Hendrix populárny skôr v Anglicku a súperil s The Who, kto na Monterey vystúpi skôr. O poradí nakoniec rozhodla minca.[18] Medzi The Who a Hendrixom vystúpili ešte The Grateful Dead. Na svoju dobu hral Hendrix na tomto koncerte extrémne nahlas. Experimentoval so spätnou väzbou, hojne využíval vibráto, produkoval zvuky, ktoré vtedy ešte nikto z publika, s výnimkou obyvateľov Spojeného kráľovstva, predtým nepočul. Potom, ako videl skupinu The Who, pripravil si pri zosiľňovači fľašku s tekutinou. Svoje vystúpenie ukončil skladbou „Wild Thing“ počas ktorej pokľakol ku gitare, polial ju horľavou tekutinou, zapálil a potom ju siedmimi údermi rozmlátil o pódium a jej torzo hodil smerom k publiku.[19] Excesy, ktoré sa udiali, ale aj hudobná virtuozita tohto gitaristu na pódiu v Monterey, prispeli k tomu že Hendrix si na seba pritiahol pozornosť médií.[20][21]

Publiku sa predstavili aj Big Brother and the Holding Company so speváčkou Janis Joplinovou, ktorí vďaka tomuto koncertu získali kontrakt s hudobným vydavateľom Columbia Records.[19] Ako súčasť predchádzajúcej Britskej invázie vystúpil Eric Burdon so svojimi „New Animals“ a zahral „Paint It Black“, skladbu ktorá dostala prívlastok anti-war, hard rock. Jeden z promotérov, Jerry Wexler, vyžil príležitosť, aby publiku predstavil Otisa Reddinga, ktorý vystúpil s kapelou Booker T. & The MG's.[19] Bolo to prvýkrát, čo Redding vystúpil na veľkom pódiu pred iným ako afro-americkým publikom.[22] Zahral pieseň „Respect“ a verziu hitu „(I Can't Get No) Satisfaction“ (od kapely The Rolling Stones).[23] Tento festival bol jeho posledným veľkým vystúpením. Zomrel ako 26 ročný pri leteckom nešťastí o šesť mesiacov neskôr. Na festivale vystúpil v štvorhodinovom programe indický hudobník Ravi Shankar. Celé podujatie uzatváral koncert The Mamas & the Papas. Účinkoval s nimi aj Scott McKenzie, ktorý zaspieval hitový singel, neoficiálnu hymnu kontrakultúry 60. rokov a Leta lásky Hippies, „San Francisco (Be Sure to Wear Flowers in Your Hair)“, ale zazneli aj ich populárne piesne, dnes už kultové skladby „Monday, Monday“, či „California Dreamin'“.

Úplný oznam účinkujúcich

Zoznam účinkujúcich podľa dní a poradia.

Piatok 16. júna 1967

The Association, The Paupers, Lou Rawls, Beverly, Johnny Rivers, The Animals, Simon & Garfunkel

Sobota 17. júna 1967

Canned Heat, Big Brother and the Holding Company, Country Joe and the Fish, Al Kooper, The Butterfield Blues Band, Quicksilver Messenger Service, Steve Miller Band, The Electric Flag, Moby Grape, Hugh Masekela, The Byrds, Laura Nyro, Jefferson Airplane, Booker T. & the M.G.’s, The Mar-Keys, Otis Redding

Nedeľa 18. júna 1967

Ravi Shankar, Blues Project, Big Brother and the Holding Company, The Group With No Name (Cyrus Faryar), Buffalo Springfield, The Who, Grateful Dead, The Jimi Hendrix Experience, Scott McKenzie, The Mamas and the Papas

Referencie

  1. ↑ Monterey International Pop Festival [online]. www.montereyinternationalpopfestival.com, [cit. 2013-09-22]. Dostupné online.
  2. ↑ GRUNENBERG, Christoph; Jonathan Harris. Summer of Love: Psychedelic Art, Social Crisis and Counterculture in the 1960s. [s.l.] : Liverpool University Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-85323-929-1. S. 347.
  3. ↑ Santelli, Robert. Aquarius Rising - The Rock Festival Years. 1980. Dell Publishing Co., Inc. Pg. 264.
  4. ↑ Lang, Michael (2009-06-30). The Road to Woodstock (p. 53). HarperCollins. Kindle Edition.
  5. ↑ Santelli. Aquarius Rising - The Rock Festival Years. Pp. 22, 44.
  6. ↑ Santelli. Aquarius Rising - The Rock Festival Years. Pp. 25-26, 32, 41.
  7. ↑ WALSER, Robert. Pop III, North America. 3. 1960s [online]. [Cit. 2008-01-24]. Dostupné online.
  8. ↑ LOMAS, Mark. Fantasy Fair & Magic Mountain Music Festival [online]. Marin Independent Journal, [cit. 2011-02-07]. Dostupné online. Archivované 2009-04-21 z originálu.
  9. ↑ HOPKINS, Jerry. Festival! The Book of American Music Celebrations. New York : Macmillan Company, 1970. ISBN 978-0-02-061950-5. S. 31.
  10. ↑ NICHOLSON, John. A History of Rock Festivals [online]. Rock Solid Music Magazine, May 2009, [cit. 2011-02-12]. Dostupné online.
  11. ↑ Mankin, Bill. We Can All Join In: How Rock Festivals Helped Change America. Like the Dew. 2012.
  12. ↑ Santelli. Aquarius Rising - The Rock Festival Years. Pg. 16.
  13. ↑ Lang, Michael (2009-06-30). The Road to Woodstock (p. 58). HarperCollins. Kindle Edition.
  14. ↑ Browne, David. (2014-06-05). “The Birth of the Rock Fest”. Rolling Stone.
  15. ↑ Kubernik, Harvey and Kubernik, Kenneth. A Perfect Haze: The Illustrated History of the Monterey International Pop Festival. 2011. Santa Monica Press LLC. Pg. 54.
  16. ↑ Lou Adler interview. The Tavis Smiley Show (PBS), 2007-06-04. Dostupné online [cit. 2009-01-08].
  17. ↑ SANDER, Ellen. Trips: Rock Life in the Sixties, p.93. [s.l.] : Charles Scribner's Sons, 1973. ISBN 978-0-684-12752-1.
  18. ↑ Pete Townshend Recalls Negotiating with Jimi Hendrix at the Monterey Pop Festival [online]. . Dostupné online.
  19. ↑ a b c MILLER, James. Flowers in the Dustbin: The Rise of Rock and Roll, 1947-1977. [s.l.] : Simon & Schuster, 1999. Dostupné online. ISBN 978-0-684-80873-4.
  20. ↑ LOCHHEAD, Judith. Hearing Chaos. American Music, Summer 2001, s. 237. DOI: 10.2307/3052614.
  21. ↑ CHRISTGAU, Robert. Reluctant Rockumentarist. The Village Voice (New York), July 18, 1989. Dostupné online [cit. 2014-06-17].
  22. ↑ ECHOLS, Alice. Scars of sweet paradise: the life and times of Janis Joplin. [s.l.] : Macmillan, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-8050-5394-4. S. 164.
  23. ↑ INGLIS, Ian. Performance and popular music: history, place and time. [s.l.] : Ashgate, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-4057-8. S. 34–37.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Monterey_Pop_Festival&oldid=6720680“