Leto lásky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Križovatka Haight a Ashbury v San Franciscu, centrum Leta lásky

Leto lásky (angl. Summer of Love) bol sociálny fenomén, ktorý prepukol počas leta roku 1967. V tom čase sa asi stotisíc ľudí zhromaždilo v San Franciscu do priestorov štvrte Haight-Ashbury. Aj keď sa hippies už vtedy bežne vyskytovali vo veľkých mestách celých Spojených štátov, Kanady, či Európy, epicentrom sociálnych otrasov, známych ako „Revolúcia hippie“ sa stalo San Francisco.[1] Rovnako ako v sesterskej enkláve na Greenwich Village, aj Haight Street bolo strediskom, kde sa miešala politika, psychedelická hudba, drogy, kreativita a totálna sexuálna, či sociálna voľnosť. Postupne , ako sa hnutie kontrakultúry Hippies posúvalo do povedomia stále širšej verejnosti, aktivity ktoré v ňom boli začali definovať udalosti 60. rokov[2] a podnecovali množstvo bežných ľudí k tomu, aby si dávali otázky na témy dôsledkov ich existencie.

Bezprecedentné stretnutie mladých ľudí počas leta lásky je často považované za sociálny experiment, lebo spôsobilo kontakt alternatívnych životných štýlov, ktoré sa vzájomne spoznávali a začínali sa akceptovať. Patrili k nim filozofie rodovej rovnosti, existencie v komunitách, či voľnej lásky.[3] Veľa z týchto zmien zanechalo stopy pre začiatok nasledujúceho desaťročia a majú svoj efekt aj pre dnešné moderné kultúry.

Hippies, niekedy nazývaní aj „deťmi kvetov“, boli skupinou, ktorá sa snažila odlíšiť. Nedôverovali vláde, a nesúhlasili s jej zásahmi do ich osobného života. Nechceli žiť konzumne a mali silne odmietavý postoj voči vojne vo Vietname. Niektorí sa zaujímali o politiku, iní boli umelecky zameraní (najmä hudba, maľovanie, poézia), niektorí boli nábožensky založení, iní sa zaujímali o rôzne spôsoby meditácie. Všetci boli dychtiví k tomu, aby mohli integrovať nové myšlienky a pohľady do každodenného verejného, či súkromného spolunažívania.[4]

Začiatok roku 1967[upraviť | upraviť zdroj]

Obálka časopisu San Francisco Oracle.

Inšpirovaní generáciou bítnikov z 50. rokov, ktorí pôsobili na severnom pobreží San Francisca tí, ktorí sa v roku 1967 schádzali v Haight-Ashbury, odmietali konformné hodnoty filozofie americkej studenej vojny. Hippies, ktorí sa zhromažďovali na tomto území odmietali materiálne hodnoty súdobého moderného života a dávali dôraz na ich spoločné zdieľanie. Radikálna komunita The Diggers na tomto území vtedy zaviedla voľný obchod a lekársku starostlivosť.[5]

Predohrou Leta lásky bola udalosť Human Be-In, ktorú dňa 14. januára 1967 zorganizoval umelec Michael Bowen v mestskom parku Golden Gate Park. Na tejto akcii bolo predstavené predmestie Haight-Ashbury ako symbol amerického undergroundu a použili slovo „psychedelický“.[6][7][8] Medzi zúčastnenými boli aj James Rado a Gerome Ragni. Títo dvaja absorbovali svoje zážitky a získavali podnety, ktoré sa stali základom muzikálu Valsy. Aj Timothy Leary na tejto akcii vyslovil jeho vtedy známu frázu „turn on, tune in, drop out“, ktorá sa stala základom jeho albumu, ale aj eseje. Tieto slová rezonovali celým Letom lásky.[9] Stretnutie týchto zhruba tridsaťtisíc zhodne uvažujúcich ľudí na podujatí Human Be-In bolo prvou príležitosťou preto aby sa potvrdilo, že Hippie scéna je životaschopná.[10]

Organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Termín „Summer of Love“ prichádzal na jar roku 1967 s formovaním organizačnej rady, ktorá sa nazvala Council for the Summer of Love. Bol reakciou na motív zbližovania ľudí v štvrti Haight-Ashbury. Organizačná rada bola zložená z ľudí, ktorí pochádzali z klubov, umeleckých/ divadelných scén, alebo aj hudobných skupín ako The Family Dog, The Straight Theatre, The Diggers, The San Francisco Oracle a ďalších dvadsaťpäť ľudí, ktorí sa snažili obmedziť problémy, ktoré predpokladali, že nastanú po príleve tých, čo prídu v lete. Rada organizovala aj bezplatnú zdravotnú službu, ubytovanie, stravu, hygienické podmienky, hudbu a umenie, spolu s udržaním koordinácie s miestnymi cirkvami, sociálnymi skupinami. Spĺňala potreby spôsobom, ktorý sa na obdobných akciách používa dodnes.[11]

Popularizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Neustály nárast prílev mladých pútnikov do Haight-Ashbury znepokojoval vedenie mesta San Francisco, ktoré uvažovalo nad tým že by mohlo hipppies z mesta vyhostiť. Dlhoročný obyvateľ štvrte Haight-Ashbury, Adam Kneeman, spomína že polícia iba málo pomáhala v organizácii más novoprichádzajúcich, ktoré ohromili domácich.[12] Počas konca jari 1967 začali do Haight prichádzať stredoškoláci a miestni vládni predstavitelia tým že vyjadrili odhodlanie tento prílev zastaviť nechtiac ešte viacej upriamili pozornosť na dianie v meste. Miestna tlač tento efekt zvýšila sériou článkov a upozornila tým národné médiá na udalosť. Počty obdivovateľov hippies stúpali. Spolu s jarou lídri komunity v Haight vydali správu, že sa formuje rada Council of the Summer of Love, čím dostala letná akcia, Leto lásky, svoje oficiálne meno.[13] Životom v hippie komunitách na Haight-Ashbury sa začali zaoberať aj mainstreamové médiá, čím na toto miesto upriamili pozornosť mládeže celej Ameriky. Novinár Hunter S. Thompson túto oblasť v nedeľníku The New York Times Magazine oblasť označil ako „Hashbury“ (niečo ako „hašišový brloh“) a začal sa touto témou zaoberať takmer na dennej báze.[14]

V tejto dobe vychádzal aj časopis San Francisco Oracle. Práve v roku 1967 bol jeho tlačový náklad na vrchole, 125 000 výtlačkov, odhadom mal okolo pol milióna čitateľov. Jeho obsahom bola kombinácia poézie, spirituality a multikulturárne témy. Časopis mal dizajn v štýle psychedélie a bol zameraný na propagáciu myšlienok kontrakultúry tak, ako sa vyvíjala v švrti Haight-Ashbury. Časopis tiež patril k tým kľúčovým médiám, ktorý živil mládež informáciami o pripravovanej udalosti.[15]

Sprievodné akcie[upraviť | upraviť zdroj]

Autor piesne John Phillips.

Fascinácia médií prejavmi kontrakultúry pokračovala potom, ako sa konali sprievodné akcie Leta lásky, akými boli veľké festivaly Fantasy Fair and Magic Mountain Music Festival v Marin County a Monterey Pop Festival konané v júni roku 1967. Na prvom sa zúčastnilo 36 tisíc ľudí, festival v Monterey začal pri tridsiatich tisícoch, no v jeho posledný deň počet návštevníkov stúpol na dvojnásobok.[16] Mediálna podpora pop festivalu Monterey zvýšila záujem o Leto lásky a ešte väčší počet začínajúcich hippies si to zamierilo do San Francisca aby si mohli vypočuť svoje obľúbené skupiny ako The Who, Grateful Dead, The Animals, Jefferson Airplane, Quicksilver Messenger Service, The Jimi Hendrix Experience, Otis Redding, The Byrds a Janis Joplin s Big Brother and the Holding Company.[17]

Be Sure to Wear Flowers in Your Hair[upraviť | upraviť zdroj]

Člen kapely The Mamas & the Papas, John Phillips, napísal pre svojho priateľa, speváka Scotta McKenzieho song „San Francisco (Be Sure to Wear Flowers in Your Hair)“. Pieseň ich obidvoch zviditeľnila na festivale v Monterey, ktorý pomáhal Phillips organizovať a zároveň pridala členom Hippie comunity v San Franciscu ďalší prívlastok, symbolizujúci ich sen: „Deti kvetov“.[18] Od svojho vydania dňa 13. mája 1967 sa táto pieseň stala permanentným hitom. V týždni, ktorý končil 1. júla dosiahol štvrtú priečku v americkom Billboard Hot 100 a udržal sa tam štyri nepretržité týždne.[19] Medzitým sa dostal na vrchol v Spojenom kráľovstve a vo väčšine Európy. Na celom svete sa z tohto singla predalo viac ako sedem miliónov kópií.[20]

Udalosť[upraviť | upraviť zdroj]

Parte „mŕtveho Hippie“.

Vo východnej časti Manhattanu v Tompkins Square Parku sa na posledný pondelok v máji roku 1967 vo sviatok Dňa obetí vojny konal úvod budúceho Leta lásky.[4] Počas koncertu, ktorý bol v parku na tomto podujatí požiadali policajti účinkujúcich aby skončili hranie. Publikum na nich zareagovalo hádzaním rôznych predmetov, čo vyvrcholilo zatknutím 38 ľudí.[4] Táto udalosť rozpútala medzi starostom, Johnom Lindsayom a policajným komisárom Howardom Learym debatu o hrozbe zo strany Hippies.[4] Po tejto udalosti sa Allan Katzman, redaktor newyorkského undergroundového dvojtýždenníka East Village Other zmienil že sa na leto do oblasti predpokladá príchod asi 50 tisíc hippies.[4]

Dvojnásobok tohto odhadu, stotisíc mladých ľudí z celého sveta sa hrnulo do San Francisca na Haight-Ashbury, ako aj do okolia Berkeley či iných miest v oblasti San Francisco Bay Area a spojilo sa aby spopularizovali svoj pohľad na hnutie Hippies.[21] Mali zadarmo jedlo, drogy, užívali si v Golden Gate Parku voľnú lásku, zdravotnú starostlivosť im zabezepečovali v Haight Ashbury Free Clinics a základné najnutnejšie potreby im poskytoval Free Store.[22]

Leto lásky prilákalo širokú škálu ľudí rôznych vekových kategórií: tínedžeri, študenti z internátov boli lákaní svojimi rovesníkmi na zážitok kultúrnej utópie, dovolenkujúci ľudia zo strednej triedy a dokonca aj vojaci zo základní v dosahu dojazdových vzdialeností. Územie Haight-Ashbury nedokázalo pojať taký nárast ľudí a tak sa stav jeho okolia rýchlo zhoršoval, postihovala ho preplnenosť, bezdomovectvo, hlad, problémy s drogami a zločinom v susediacich oblastiach.[22]

Užívanie drôg[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Leta lásky bolo jedným zo spôsobov ako tvoriť novú realitu užívanie psychedelických drôg. Bob Weir zo skupiny Grateful Dead to komentoval: „Haight Ashbury bolo geto bohémov, ktorí chceli robiť čokoľvek a nepamätám, že sa niečo také odvtedy zopakovalo. Áno bolo tam aj LSD. Ale Haight Ashbury nebolo o drogách. bolo o skúšaní, hľadaní nových výrazových vyjadrení, vedomia existencie jedinca.“[23]

Potom, ako Timothy Leary stratil svoju pozíciu na harwardskej fakulte psychológie, stal z neho hlavný obhajca rekreačného užívania drôg a rozširoval túto svoju vieru po celom Východnom pobreží.[9] Po užití psilocybínu, drogy ktorá je extraktom húb rodu Psilocybe a spôsobuje účinky porovnateľné s LSD, Leary podporoval všetkých psychedelík pre osobnú potrebu. Často pozýval svojich priateľov ako aj iných študentov na drogové tripy s ním a s jeho kolegom Richardom Alpertom.

Na západnom pobreží spisovateľ Ken Kesey, niekdajší dobrovoľník pri experimente s LSD sponzorovanom CIA tiež obhajoval užívanie drôg.[9] Krátko potom ako sa experimentu zúčastnil napísal knihu Bol som dlho preč, podľa ktorej bol nakrútený film Prelet nad kukučím hniezdom.[9] Kúpil starý školský autobus, ktorý bol pomaľovaný psychedelickými graffiti a zlákal skupinu rovnako uvažujúcich individualít, ktoré nazval The Merry Pranksters. Kesey so svojou partiou cestoval po krajine, často usporadúval „acid tests“ (drogové skúšky) pri ktorých mala byť naplnená nádoba silne zriedenou drogou a tí, ktorí uhádli o akú drogu ide dostali diplom o tom, že vykonali skúšku.[9]

Spolu s LSD bola vtedy hojne užívaná aj marihuana. Rozširovala sa ešte viac, vzhľadom k tomu, že na rozdiel od LSD mala euforický účinok a bola očividne prírodná. Nakoľko sa však spolu s užívaním týchto látok zvyšovala aj kriminalita, bolo následne nutné prijať radu zákonov, ktoré mali obidve psychotropné látky a ich užívanie dostať pod kontrolu.

Smrť Hippie[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, ako prichádzala jeseň, tí ktorí zostávali v Haight začali uvažovať o tom, že je načase obnoviť vysokoškolské štúdiá a dať všetkým najavo, že všetko treba ukončiť. Dňa 6. októbra 1967 sa konal pohreb, „The Death of the Hippie“, ktorý organizovala Mary Kasperová. Mottom tohto ukončenia bolo „...aby sa preniesla revolúcia tam kde účastníci stretnutia žijú a neostala iba v Haight, lebo to, čo sa dialo tam je už za nimi“.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. E. Vulliamy, "Love and Haight", Observer Music Monthly 20 May 2007
  2. P. Braunstein, and M.Doyle (eds), Imagine Nation: The American Counterculture of the 1960s and '70s, (New York, 2002), p.7
  3. Roots of Communal Revival 1962-1966
  4. a b c d e HINCKLEY, David. Groovy The Summer Of Love, 1967. New York Daily News, October 15, 1998. Dostupné online [cit. 2012-09-28].
  5. M. Isserman, and M. Kazin (eds), America Divided: The Civil War of the 1960s, (Oxford University Press, 2004), pp.151–172
  6. Chronology of San Francisco Rock 1965-1969 [online]. Virtual Museum of the City of San Francisco, [cit. 2008-11-01]. Dostupné online.
  7. Copy of Certificate of Honor presented to Michael Bowen [online]. City and County of San Francisco, 2007-09-02, [cit. 2008-11-01]. Dostupné online.
  8. T.H. Anderson, The Movement and the Sixties: Protest in America from Greensboro to Wounded Knee, (Oxford University Press, 1995), p.172
  9. a b c d e WELLER, Sheila. Suddenly That Summer. Vanity Fair, July 2012. Dostupné online [cit. 2012-09-28].
  10. T. Gitlin, The Sixties: Years of Hope, Days of Rage, (New York, 1993), p.215
  11. Summer Of Love ~ The Event
  12. Stuart Maconie, "A Taste of Summer" broadcast, Radio 2, 9 October 2007
  13. a b The Year of the Hippie: Timeline [online]. [Cit. 2007-04-24]. Dostupné online.
  14. T. Anderson, The Movement and the Sixties: Protest in America from Greensboro to Wounded Knee, (Oxford University Press, 1995), p.174
  15. Summer of Love: Underground News [online]. [Cit. 2007-05-15]. Dostupné online.
  16. T. Anderson, The Movement and the Sixties: Protest in America from Greensboro to Wounded Knee, (Oxford University Press, 1995), p.175
  17. T. Gitlin, The Sixties: Years of Hope, Days of Rage, (New York, 1993), p.215–217
  18. Eddi Fiegel. Dream a Little Dream of Me: The Life of 'Mama' Cass Elliot. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. S. 225–226.
  19. WHITBURN, Joel. The Billboard Book of Top 40 Hits: Eighth Edition. [s.l.] : Record Research, 2004. S. 415.
  20. CARSON, Jim. Did You You: "San ancisco (Be Sure to Wear Flowers in Your Hair)" By Scott McKenzie [online]. CBS Radio, August 5, 2011, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  21. Allen Cohen
  22. a b The Summer of Love [online]. PBS, 2007, [cit. 2007-04-23]. Dostupné online.
  23. J. McDonald quoted in E. Vulliamy, , "Love and Haight", Observer Music Monthly, 20 May 2007

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Summer of Love na anglickej Wikipédii.