Motor s vonkajším spaľovaním

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Motor s vonkajším spaľovaním je tepelný stroj, ktorý využíva chemickú energiu získanú spálením paliva na ohrev pracovnej látky, ktorá následne v motore vykonáva prácu. Spaľovanie prebieha vždy mimo motora, pričom pracovnou látkou môže byť plyn, alebo samotné spaliny.

Medzi motory s vonkajším spaľovaním patria napríklad:

Pri rovnakom výkone sú motory s vonkajším spaľovaním často menej kompaktné a ťažšie, ako motory s vnútorným spaľovaním. Príčinou je že obsahujú výmenník tepla, prostredníctvom ktorého sa ohrieva pracovná látka. Môžu však byť účinnejšie a sú menej závislé na type a kvalite použitého paliva. Tiež môžu dosahovať nižšie emisie oxidov dusíka, pretože spaľovanie prebieha pri nižších tlakoch a teplotách.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

Dobrým príkladom takéhoto motora je parná turbína. Teplo zo spáleného paliva premieňa v ohrievači vodu na paru. Tá je vedená potrubím do turbíny tvorenej skupinou lopatiek na rotore. Prehriata para expanduje a prúdi cez turbínu, pričom tlačí na lopatky, ktoré roztáčajú rotor. Z rotora sa odoberá užitočná práca. Na výstupe z turbíny má para omnoho nižšiu teplotu, pretože odovzdala časť svojej tepelnej energie rotoru.