Muchotrávka tigrovaná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
muchotrávka tigrovaná
Amanita pantherina 2013 G1.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Amanita pantherina
(Dc.: Fr.) Krombh.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gatunek trujący.svg Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) je jedovatá huba z čeľade muchotrávkovitých.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Klobúk má 4 – 12 cm široký, za mladi polguľovitý, neskôr klenutý až rozprestrený na okraji pravidelne ryhovaný.[1] Najčastejšie je žltohnedý, môže byť aj bledohnedý, sivastý alebo sivohnedý. Povrch je za vlhka slizký, za sucha lesklý, na okraji zreteľne ryhovaný, takmer vždy celý pokrytý drobnými útržkami plachtičky.[2] Lupene sú 6 – 10 mm široké, husté, pri hlúbiku takmer voľné, biele. Hlúbik je 6 – 15 cm dlhý a 0,5 – 2 cm hrubý, vylomiteľný, valcovitý, dolu hľúzovito zhrubnutý, biely, hladký, lesklý, s bielym neryhovaným ovisnutým prsteňom. Nad hľuzou, ktorú obaľuje prirastená pošva, bývajú 1 až 3 prstencovité pásiky.[3] Dužina je dosť tenká, mäkká, biela, vôňu má spravidla nevýraznú, so zemiakovým alebo reďkovkovým komponentom, chutí sladkasto.[1] Výtrusy sú krátko elipsovité, hladké, bezfarebné, s jednou veľkou tukovou kvapkou, veľké 10–12 × 7,8 μm. Výtrusný prach je biely.[3]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Muchotrávka tigrovaná rastie najmä v ihličnatých lesoch, zriedkavejšie v listnatých (od augusta do októbra.[4]) na presvetlenejších vyhriatych miestach. Rozšírená je dosť hojne od nížin do vrchov.[5]

Praktický význam[upraviť | upraviť kód]

Muchotrávka tigrovaná spôsobuje otravy prejavujúce sa tráviacimi aj nervovými poruchami,[5] ktoré sa vo výnimočných prípadoch končia smrťou.[1]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť kód]

Možná je zámena s jedlou, no nechutnou muchotrávkou hrubou, ale aj s jedlou a chutnou muchotrávkou červenkastou.[1]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 296.
  2. Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 198.
  3. a b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 238.
  4. Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 260.
  5. a b Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 176.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]