Muchotrávka červenkastá
| Muchotrávka červenkastá | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Amanita rubescens | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) je jedlá huba z čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Muchotrávka červenkastá má väčšinou mohutné plodnice.[1] Klobúk je 5 – 15 cm široký, za mladi takmer guľovitý, neskôr polguľovito klenutý, v dospelosti plochý, hrubo mäsitý, spočiatku bledoružový, potom mäsovoružový až červenohnedý, nepravidelne pokrytý belavými alebo mäsovohnedastými zvyškami celkovej plachtičky, na okraji zreteľne alebo nezreteľne ryhovaný. Lupene sú 6 – 12 mm široké, husté, najprv biele, neskôr červeno alebo červenohnedo škvrnité. Hlúbik je biely až ružovkastý, 6 – 18 cm dlhý a 1,5 – 4 cm hrubý, vylomiteľný, valcovitý, dolu hrubší, zakončený zahrotenou hľúzou, pokrytou niekoľkými radmi malých plochých bradaviek,[1][2] v mladosti je plný, potom špongiovito vypchatý až nakoniec má prerušovanú, prípadne súvislú dutinu. Na hlúbiku je veľký ovisnutý prsteň, ktorý je biely alebo ružovkastý, na vrchnej strane s viac alebo menej výraznými ryhami.[3] Dužina má slabú vôňu a najprv príjemnú chuť, ktorá je po chvíli akoby škrabľavá.[3] Výtrusy sú elipsovité, hladké, bezfarebné, veľké 8–9 × 5,5–7 μm. Výtrusný prach je biely.[4]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Muchotrávka červenkastá rastie v listnatých aj v ihličnatých lesoch. Plodnice sa zjavujú takmer vždy vo veľkom množstve od júna do novembra. U nás je všade dosť rozšírená (často i za suchšieho počasia[5]).[2] Nájdeme ju v najteplejších oblastiach, napr. v suchých dubinách na južnom Slovensku aj v najdrsnejších horských polohách v smrečinách, ako aj na rašeliniskách. Často rastie aj mimo lesa, v parkoch, lipových alejach a inde.
Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]
Je to vynikajúca jedlá huba vhodná na ľubovoľnú úpravu začerstva (polievok, omáčok, praženíc, iba na sušenie nie je vhodná[3]), mladé ešte uzavreté plodnice sú veľmi chutné aj v octovom náleve.[5]
Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]
Možná je zámena so sivo sfarbenou, jedlou, no nechutnou muchotrávkou hrubou, ale aj s prudko jedovatou muchotrávkou tigrovanou, ktorá však má hladký, neryhovaný prsteň a voľnú pošvu na hlúbiku. Najnápadnejším poznávacím znakom muchotrávky červenkastej je vínovočervené sfarbenie dužiny v rozkrojenej spodnej časti hlúbika.[5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
mladá plodnica -
lepene a prstenec plodnice -
staršia plodnica -
vľavo muchotrávka červenkastá a vpravo jedovatá muchotrávka tigrovaná
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 205.
- ↑ a b Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 262.
- ↑ a b c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 172.
- ↑ Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 238.
- ↑ a b c Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 292.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muchotrávka červenkastá
