Mystické narodenie

	Mystické narodenie
Základné informácie
Autor	Sandro Botticelli
Rok	okolo 1500
Technika	tempera na plátne
Rozmery	108,5 × 75 cm
Galéria	Národná galéria, Londýn;
	Umelecký portál

Mystické narodenie (tal. Natività mistica) je názov obrazu namaľovaného talianskym renesančným umelcom Sandrom Botticellim.

Pre pochopenie významovej interpretácie a pohnútok, ktoré viedli umelca k namaľovaniu tohto obrazu, je potrebné oboznámiť sa s udalosťami, ktoré hýbali Florenciou na konci 15. storočia.

Okolnosti vzniku diela[upraviť | upraviť zdroj]

Koniec 15. storočia sa niesol v znamení apokalyptických vízií a predpovedí o blížiacich sa posledných dňoch sveta. Ľudí sa zmocňoval strach z hroziaceho konca a očakávaného posledného súdu. Viacerí kazatelia a vizionári (najznámejším bol dominikánsky mních Girolamo Savonarola) vyzývali obyvateľov, aby konali pokánie za svoje hriechy, ktorého súčasťou malo byť oslobodenie sa od prepychu a materiálnych statkov. 7. februára 1497 Savonarola usporiadal na centrálnom florentskom námestí Piazza della Signoria procesiu a tzv. hranicu márnivosti, kde dal verejne páliť podľa neho symboly svetskej neresti: drahé šaty, umelecké diela, nábytok. Mnohí podľahli jeho výzvam. Medzi Savonarolových obdivovateľov patril i Botticelli. Ani on nebol ušetrený obáv o budúcnosť a údajne sám spálil niektoré zo svojich obrazov.

Savonarolove vystúpenia však časom dostali punc fanatickosti, čo vyvolalo medzi občanmi odpor. Keď do svojich kázní zahrnul i kritiku cirkvi a jej predstaviteľov, vyslúžil si najprv exkomunikáciu a neskoršie obvinenie z kacírstva. Svoj život ukončil 23. mája 1498 na hranici.

Udalosti tohto obdobia sa odzrkadlili i vo výtvarných dielach florentských umelcov; v prípade Botticelliho hneď v niekoľkých obrazoch. Pravdepodobne dielom významovo najvýstižnejšie interpretujúcim tieto udalosti je Mystické narodenie.

Kompozícia diela[upraviť | upraviť zdroj]

Pri prvom pohľade ide o klasickú scénu narodenia Ježiša Krista. Stred obrazu zaujíma skalnatá jaskyňa s doskovou strechou pred vchodom. Cez otvor v jej zadnej časti vidno lúku, na ktorú dopadá ranné svetlo. Okolo Márie a Jozefa kľačia pastieri. Nad scénou klaňania sa modré nebo otvára do zlatej svätožiary, v ktorej tancujú anjeli držiaci v rukách olivové vetvičky, symbol mieru, s priviazanými korunami.

Významová interpretácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pre význam obrazu je dôležitý dej, odohrávajúci sa pred jaskyňou. Tu vidíme tri dvojice objímajúcich sa anjelov a smrteľníkov ako symbol uzmierenia a troch ku kolom priviazaných démonov predstavujúcich koniec Satanovej vlády na ľudstvom.

Úmysly vedúce k namaľovaniu tohto obrazu ako aj kľúč k jeho pochopeniu môžeme nájsť v gréckom nápise na samom vrchu diela: „Ja, Sandro, som namaľoval tento obraz koncom roku 1500 za pohrôm pre Taliansko v polovici času po čase zhodnom s jedenástou kapitolou svätého Jána, za druhej biedy v Apokalypse, pri oslobodení diabla na tri a pol roka. Bude potom v dvanástej kapitole spútaný a uvidíme ho, ako je zvrhnutý ako na tomto obraze“.

Prečo Botticeli použil gréčtinu, ktorú neovládalo mnoho ľudí, namiesto známejšej latinčiny, nie je spoľahlivo dokázané. Nápisu sa prisudzovali rôzne významové interpretácie pre jeho tajomné až apokalyptické znenie.

Obraz vyjadruje myšlienku príchodu času mieru, ktorý bude nasledovať po udalostiach popísaných sv. Jánom v Apokalypse. V jedenástej kapitole evanjelista píše (Zj 11, 1-2): „1 Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom. 2 Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov“, t. j. tri a pol roka.

Potom sa uskutoční proroctvo, ktoré Ján popisuje v dvanástej kapitole (Zj 12, 1-5): „1 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, 2 tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach. 3 Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. 4 Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí. 5 A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.“ Podľa tohto proroctva sa objaví žena z Apokalypsy, ktorá utiekla pred diablom a porodí dieťa. Táto žena bola stotožňovaná s Máriou, ktorá priviedla na svet Krista, no súčasne bola interpretovaná ako symbol cirkvi, ktorá sa vďaka narodeniu Spasiteľa dočká obnovy. Nový deň, na obraze znázornený rannými lúčmi presvitajúcimi pomedzi stromy, prinesie večný mier a naveky zapudí diabla.