Negativity bias

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Negativity bias[1] je psychologický jav, kedy zážitky negatívnejšej povahy (napr. nepríjemné myšlienky, emócie alebo sociálne interakcie; škodlivé/traumatické udalosti) majú väčší vplyv na psychický a emocionálny stav človeka ako pozitívne alebo neutrálne zážitky.[2][3][4] Inými slovami, niečo pozitívne bude mať vo všeobecnosti menší vplyv na správanie a vnímanie človeka ako niečo rovnako emocionálne intenzívne, no negatívne.

Ľudia majú tendenciu (1) venovať väčšiu pozornosť negatívnym zážitkom, (2) učiť sa viac z negatívnych skúseností a (3) pri rozhodovaní prikladať väčšiu váhu negatívnym ako pozitívnym informáciám.[5] Skreslenie negativity je jedným z mnohých kognitívnych skreslení - opakovaných chýb v ľudskom myslení a rozhodovaní.

Vysvetlenie a štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa psychológov Paula Rozina a Edwarda Royzmana, ktorí sa vo svojom výskume snažili objasniť prejavy skreslenia negativity, pozostáva toto kognitívne skreslenie zo štyroch prvkov: potencie negativity, silnejúceho sklonu k negativite, dominancie negativity a negatívnej diferenciácie.[4]

Potencia negativity znamená, že aj keď majú zážitky/udalosti rovnakú emocionálnu intenzitu, tie negatívne vnímame výraznejšie ako pozitívne. Rozin a Royzman poznamenávajú, že túto charakteristiku skreslenia negativity je možné empiricky preukázať len v situáciách s inherentnou merateľnosťou - napríklad porovnanie toho, ako pozitívne alebo negatívne interpretujeme zmenu teploty.

Zároveň sa pri negatívnych udalostiach ich vnímanie zintenzívňuje viac, čím bližšie k nim sme (v čase alebo priestore), ako je tomu v prípade pozitívnych udalostí. Sklon k negativite teda silnie viac ako sklon k pozitivite. Napríklad nadchádzajúca návšteva zubára (príklad negatívnej skúsenosti) je vnímaná viac negatívnejšie, čím bližšie je daný dátumu, než je blížiaca sa párty vnímaná pozitívnejšie s blížiacim sa dňom oslavy. Rozin a Royzman tvrdia, že táto charakteristika je odlišná od potencie negativity, pretože existujú dôkazy o silnejšom sklone k negativite v porovnaní so sklonom k pozitivite aj v prípadoch, keď je samotná potencia negativity nízka.

Dominancia negativity zasa popisuje tendenciu vnímať kombináciu pozitívnych a negatívnych zážitkov/udalostí negatívnejšie, než by naznačoval súčet jednotlivých pozitívnych a negatívnych komponentov. V jazyku Gestalt - celok je negatívnejší ako súčet jeho častí.

Negatívna diferenciácia je v súlade s dôkazmi, ktoré naznačujú, že konceptualizácia negativity je prepracovanejšia a komplexnejšia ako koncepcia pozitivity. Výskum napríklad ukazuje, že pri opise afektívnych zážitkov je negatívna slovná zásoba bohatšia ako pozitívna slovná zásoba.[6] Okrem toho sa zdá, že na označenie negatívnych emócií sa používa viac výrazov ako pri pozitívnych emóciách.[7][8] Pojem negatívnej diferenciácie je v súlade s hypotézou mobilizácie a minimalizácie[9] ktorá predpokladá, že negatívne udalosti vyžadujú väčšiu mobilizáciu kognitívnych zdrojov na zvládnutie afektívnej skúsenosti a väčšie úsilie minimalizovať dôsledky.

Dôkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálne úsudky a vytváranie dojmov[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina existujúcich dôkazov skreslenia negativity pochádza z výskumu sociálnych úsudkov a vytvárania dojmov, v ktorom sa ukázalo, že negatívne informácie mali zvyčajne pri hodnoteniach osôb účastníkmi výskumu väčšiu váhu ako tie pozitívne.[10][11] Vo všeobecnosti, keď je ľuďom prezentovaný celý rad informácií o vlastnostiach určitého jednotlivca, tieto vlastnosti nie sú pri vytváraní konečného dojmu „spriemerované“ ani „sčítané“.[12] Keď sa tieto črty líšia z hľadiska ich pozitivity a negativity, negatívne črty neúmerne ovplyvňujú výsledný dojem[13][14][15][16][17] - v súlade s dominanciou negativity[4] (pozri „Vysvetlenia“ vyššie).

Príkladom je známa štúdia Leona Festingera a jeho kolegov, ktorá skúmala kritické faktory pri predpovedaní vytvárania priateľstva; výskumníci dospeli k záveru, že to, či sa ľudia stali priateľmi alebo nie, predpovedala najlepšie ich vzájomná blízkosť.[18] Ebbesen, Kjos a Konecni však ukázali, že samotná blízkosť nepredpovedá vytváranie priateľstva; blízkosť slúži skôr na umocnenie informácií, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie, či nadviazať alebo nenadviazať priateľstvo.[19] Negatívne informácie sú rovnako zosilnené blízkosťou ako pozitívne informácie. Keďže negatívne informácie majú v našom vnímaní tendenciu prevažovať nad pozitívnymi informáciami, blízkosť môže predpovedať neúspech pri vytváraní priateľstva.[2]

Jedným z vysvetlení, prečo sa skreslenie negativity prejavuje v sociálnych úsudkoch je, že ľudia obvykle považujú negatívne informácie za viac výpovedné o charaktere danej osoby a užitočnejšie pri vytváraní celkového dojmu, ako pozitívne informácie.[20] Toto vysvetlenie podporujú aj náznaky vyššej dôvery v presnosť dojmu, keď bol vytvorený viac na základe negatívnych vlastností ako pozitívnych vlastností.[2][15] Vyššia citlivosť voči negatívnym vlastnostiam môže byť vnímaná aj ako obranný mechanizmus - podcenenie prípadného ohrozenia je pre nás rizikovejšie ako prílišná opatrnosť.

Často uvádzaný paradox[21][22] - nečestný človek môže niekedy konať čestne, pričom je ale stále považovaný za prevažne nečestného; na druhej strane čestný človek, ktorý niekedy koná nečestne, bude pravdepodobne preklasifikovaný na nečestného človeka. Očakáva sa totiž, že nečestný človek bude občas čestný, no táto čestnosť nevykompenzuje predchádzajúce prejavy nečestnosti - čestnosť v tomto prípade teda nie je dôkazom čestnej povahy, ale iba absenciou nečestnosti. Čestnosť sa považuje za ľahšie poškvrneniteľnú nečestnými činmi.

Predpoklad, že negatívne informácie majú väčšiu diagnostickú presnosť, je zrejmý aj vo vzorcoch hlasovania vo voľbách. Ukázalo sa, že volebné správanie je vo väčšej miere ovplyvnené negatívnymi informáciami ako pozitívnymi: ľudia majú tendenciu byť viac motivovaní voliť proti kandidátovi kvôli negatívnym informáciám, ako by mali voliť kandidáta na základe pozitívnych informácií.[23] Ako poznamenala výskumníčka Jill Kleinová, „slabé stránky charakteru boli dôležitejšie ako silné stránky pri určovaní... konečného hlasu“.[24]

Táto diagnostická preferencia negatívnych čŕt pred pozitívnymi črtami sa považuje za dôsledok behaviorálnych očakávaní: existuje všeobecné očakávanie, že vzhľadom na sociálne požiadavky a predpisy sa ľudia budú správať pozitívne a prejavovať pozitívne črty. Naopak, negatívne správanie je odchýlkou od normy a tým pádom neočakávanejšie a výraznejšie.[1][2][11][20][20][25] Relatívne väčší význam negatívnych udalostí alebo informácií znamená, že v konečnom dôsledku zohrávajú väčšiu úlohu v procese posudzovania.

Pripisovanie úmyslov[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej štúdii psychológ Carey Morewedge zistil, že ľudia prejavujú skreslenie negativity pri pripisovaní zámerov iných osôb. Je teda pravdepodobnejšie, že negatívne dôsledky pripisujú zámerom inej osoby viac ako v prípade pozitívnych či neutrálnych dôsledkov (pozri tiež základná atribučná chyba).[26] V laboratórnych experimentoch Morewedge zistil, že v prípade prehry v hazardnej hre veria účastníci viac v úmyselné ovplyvnenie výsledku inou osobou, ako je tomu pri výhre, ktorá je pripisovaná skôr náhode alebo schopnostiam hráča - to aj vtedy, keď je pravdepodobnosť výhry a prehry rovnaká. Táto zaujatosť sa netýka iba dospelých. Zdá sa tiež, že deti častejšie pripisujú negatívne udalosti úmyselným príčinám.[27]

Poznanie (cognition)[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa negatívnej diferenciácie[4] sa zdá, že negatívne informácie vyžadujú väčšie kognitívne zdroje a aktivitu na spracovanie informácií ako pozitívne informácie; ľudia majú tendenciu myslieť a uvažovať viac o negatívnych udalostiach ako o pozitívnych udalostiach.[9][28] Neurologické rozdiely tiež poukazujú na intenzívnejšie spracovanie negatívnych informácií: účastníci prejavujú väčšie napätie, keď čítajú o ľuďoch alebo si prezerajú fotografie ľudí, ktorí vykonávajú negatívne činy, ktoré nie sú v súlade s povahovými črtami účastníkov, než keď čítajú o pozitívnych skutkoch.[29][30] Tieto výsledky zároveň poukazujú na rozdiely v spracovaní pozitívnych a negatívnych informácií v oblastiach ako je pozornosť, učenie a pamäť.

Pozornosť[upraviť | upraviť zdroj]

Množstvo štúdií naznačilo, že negativita je v podstate magnetom na pozornosť. Napríklad, keď dostali za úlohu vytvoriť si dojem o prezentovaných jedincoch, účastníci strávili viac času pozeraním negatívnych fotografií ako prezeraním pozitívnych fotografií.[11] Takisto bol zaznamenaný väčší počet žmurknutí očami pri prezeraní negatívnych slov ako pozitívnych[31] (miera žmurkania bola spojená s vyššou kognitívnou aktivitou).[32][33] Zistilo sa tiež, že ľudia vykazujú intenzívnejšie reakcie po negatívnych ako pozitívnych stimuloch, vrátane rozšírenejších zreníc, väčšej tepovej frekvencie a periférneho arteriálneho tonusu.[34][35]

Táto inklinácia k negatívnym informáciám je evidentná aj vtedy, keď afektívna povaha podnetov nie je relevantná pre samotnú úlohu. Hypotéza automatickej bdelosti bola skúmaná pomocou modifikovanej Stroopovej úlohy.[36] Účastníkom bola prezentovaná séria pozitívnych a negatívnych osobnostných čŕt v niekoľkých rôznych farbách; keď sa každá vlastnosť objavila na obrazovke, účastníci mali čo najrýchlejšie pomenovať farbu. Aj keď pozitívne a negatívne prvky slov boli pre úlohu pomenovávania farieb nepodstatné, účastníci boli pomalší pri pomenúvaní farby negatívnych čŕt ako pozitívnych čŕt. Tento rozdiel v dĺžke odozvy naznačuje, že väčšia pozornosť bola venovaná spracovaniu samotnej vlastnosti, a to najmä keď bola negatívna.

Okrem štúdií žmurkania očí a pomenovania farieb Baumeister a kol. vo svojom prehľade zlých udalostí verzus dobrých udalostí[2] poznamenali, že existujú aj ľahko dostupné dôkazy o skreslení negativity: zlé správy predávajú viac výtlačkov a veľké množstvo z úspešných románov sú plné negatívnych udalostí a zmätku. V spojení s laboratórnymi experimentmi existuje silná podpora pre názor, že negatívne informácie vo všeobecnosti priťahujú pozornosť viac ako pozitívne informácie.

Učenie a pamäť[upraviť | upraviť zdroj]

Učenie a pamäť sú priamymi dôsledkami spracovania vnemov: čím viac pozornosti je venovaných určitej informácii, tým je pravdepodobnejšie, že bude následne naučená a zapamätaná. Výskum týkajúci sa účinkov trestu a odmeny na učenie naznačuje, že tresty za nesprávne reakcie sú pri zlepšovaní učenia účinnejšie ako odmeny za správne reakcie – k učeniu dochádza rýchlejšie po zlých udalostiach ako po dobrých.[37][38]

Dr. Pratto a John sa zaoberali účinkami afektívnych informácií na náhodnú pamäť, ako aj pozornosť pomocou svojej modifikovanej Stroopovej paradigmy (pozri časť týkajúcu sa „pozornosti“). Účastníci nielenže pomalšie pomenovávali farby negatívnych vlastností, ale tiež vykazovali lepšiu náhodnú pamäť pre prezentované negatívne vlastnosti ako pre pozitívne vlastnosti, bez ohľadu na pomer negatívnych k pozitívnym vlastnostiam v súbore.[36]

Zámerná pamäť je tiež ovplyvnená negatívnou alebo pozitívnou kvalitou stimulov. Pri štúdiu pozitívneho aj negatívneho správania majú účastníci tendenciu si počas následného pamäťového testu spomenúť lepšie na negatívne ako pozitívne správanie[39][40] Existujú tiež dôkazy, že ľudia vykazujú lepšiu pamäť na rozpoznávanie a pamäť zdroja negatívnych informácií.[31][41]

Keď sú ľudia požiadaní, aby si spomenuli na nedávnu emocionálnu udalosť, ľudia majú tendenciu hlásiť negatívne udalosti častejšie ako pozitívne udalosti[42] a predpokladá sa, že je to preto, že tieto negatívne spomienky sú výraznejšie ako tie pozitívne. Ľudia majú tiež tendenciu podceňovať, ako často zažívajú pozitívne situácie, pretože častejšie zabúdajú na pozitívne ako na negatívne emocionálne zážitky.[43]

Rozhodovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdie skreslenia negativity tiež súvisia s výskumom v oblasti rozhodovania, najmä pokiaľ ide o averziu k riziku alebo averziu k strate. Pri prezentovaní situácie, v ktorej osoba buď niečo získa, alebo niečo stratí v závislosti od výsledku, je potenciálnym nákladom pripísaná väčšia váha ako potenciálnym ziskom.[44][1][37][45] Väčšie zohľadnenie strát (tj. negatívnych výsledkov) je v súlade s princípom potencie negativity, ako ho opísali Rozin a Royzman.[4] Problematike averzie voči stratám v súvislosti s rozhodovaním sa najvýraznejšie venuje Prospektová teória Daniela Kahnemana a Amosa Tverského.

Stojí však za zmienku, že vo svojom výskume nedokázali Rozin a Royzman nájsť averziu voči strate pri rozhodovaní.[4] To je v súlade so zisteniami metanalýzy viac ako 40 štúdií o averzii voči strate, ktoré sa zameriavajú na rozhodovacie problémy s rovnako veľkými ziskami a stratami.[46] Yechiam a Hochman (2013) vo svojom prehľade našli pozitívny vplyv strát na výkon, autonómne vzrušenie a čas odozvy v rozhodovacích úlohách, čo je podľa nich spôsobené vplyvom strát na pozornosť.[46]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Výskum poukazuje na koreláciu medzi politickou príslušnosťou a skreslením negativity,[47][48] kedy sú konzervatívci citlivejší na negatívne podnety, a preto majú tendenciu prikláňať sa k pravicovo orientovanej ideológii, ktorá za svoje hlavné ciele považuje znižovanie hrozieb a sociálny poriadok.[49] Jednotlivci s menším skreslením negativity majú tendenciu prikláňať sa k liberálnej politike, ako je pluralizmus, a akceptujú rôzne sociálne skupiny, ktoré by mohli chcieť zmeniť existujúcu sociálnu štruktúru a narušiť tak hodnotové status-quo.[50]

Skreslenie negativity a fázy osobnostného vývoja[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci účastníci väčšiny doterajších výskumov týkajúcich sa negatívnej zaujatosti boli dospelí (najmä vysokoškolskí študenti), existuje malý počet štúdií, ktorých účasníkmi boli malé deti. Ich výsledky naznačujú, že skreslenie negativity je prítomné už od raného detstva.

Predpokladá sa, že dojčatá interpretujú nejednoznačné situácie na základe toho, ako reagujú ostatní okolo nich. Keď dospelý (napr. experimentátor alebo matka) prejavuje reakcie šťastia, strachu alebo neutrality voči cieľovým hračkám, dojčatá majú tendenciu pristupovať k hračke spojenej s negatívnou reakciou podstatne menej ako k neutrálnym a pozitívnym hračkám.[51][52][53][54] Okrem toho existujú dôkazy o väčšej nervovej aktivite, keď sa dojčatám ukazovali obrázky „negatívnej“ hračky, než keď sa ukazovali „pozitívne“ a „neutrálne“ hračky.[55] Hoci nedávna práca s 3-mesačnými deťmi naznačuje skreslenie negativity v sociálnom hodnotení,[56] existujú aj práce naznačujúce potenciálne skreslenie pozitivity (positivity bias) v pozornosti voči emocionálnym prejavom u dojčiat mladších ako 7 mesiacov.[57][58][59] Prehľad literatúry vykonaný Dr. Amrisha Vaish, Tobias Grossman a Amanda Woodward naznačujú, že skreslenie negativity sa môže objaviť počas druhej polovice prvého roku dieťaťa, hoci autori tiež poznamenávajú, že výskum skreslenia negativity bol v literatúre o vývoji žalostne zanedbaný.[54]

Starnutie a starší dospelí[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré výskumy naznačujú, že starší dospelí môžu vykazovať, aspoň v určitých situáciách, skreslenie pozitivity alebo pozitívny efekt.[60][61][62] Teória socioemocionálnej selektivity, ktorú navrhla Laura Carstensen a kol., načrtáva posun v regulácii emócií s postupujúcim vekom, čo vedie k uprednostňovaniu pozitívnych informácií pred negatívnymi. Okrem dôkazov v prospech skreslenia pozitivity však stále existujú zdokumentované prípady starších dospelých, ktorí prejavovali skôr skreslenie negativity.[63][64]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Kanouse, D. E., & Hanson, L. (1972). Negativity in evaluations. In E. E. Jones, D. E. Kanouse, S. Valins, H. H. Kelley, R. E. Nisbett, & B. Weiner (Eds.), Attribution: Perceiving the causes of behavior. Morristown, NJ: General Learning Press.
  2. a b c d e BAUMEISTER, Roy F.; FINKENAUER, Catrin; VOHS, Kathleen D.. Bad is stronger than good. Review of General Psychology, 2001, s. 323–370. Dostupné online [cit. 2014-11-19]. DOI10.1037/1089-2680.5.4.323.
  3. LEWICKA, Maria; CZAPINSKI, Janusz; PEETERS, Guido. Positive-negative asymmetry or "When the heart needs a reason". European Journal of Social Psychology, 1992, s. 425–434. Dostupné online. DOI10.1002/ejsp.2420220502.
  4. a b c d e f ROZIN, Paul; ROYZMAN, Edward B.. Negativity bias, negativity dominance, and contagion. Personality and Social Psychology Review, 2001, s. 296–320. DOI10.1207/S15327957PSPR0504_2.
  5. Why Our Brains Are Hardwired to Focus on the Negative [online]. Verywell Mind, [cit. 2022-01-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. PEETERS, Guido. The positive-negative asymmetry: On cognitive consistency and positivity bias. European Journal of Social Psychology, 1971, s. 455–474. Dostupné online. DOI10.1002/ejsp.2420010405.
  7. Averill, J. R., (1980). On the paucity of positive emotions. In K. R. Blankstein, P. Pliner, & J. Polivy (Eds.), Advances in the study of communication and affect, Vol. 6 (p. 745). New York: Plenum.
  8. CARLSON, Earl R.. The affective tone of psychology. Journal of General Psychology, 1966, s. 65–78. DOI10.1080/00221309.1966.9710350.
  9. a b TAYLOR, Shelley E.. Asymmetrical effects of positive and negative events: The mobilization-minimization hypothesis. Psychological Bulletin, 1991, s. 67–85. Dostupné online [cit. 2014-11-19]. DOI10.1037/0033-2909.110.1.67. PMID 1891519.
  10. BERRY, Diane S.; HILLER, Wendy S.; MUELLER, Jennifer S.; PENNEBAKER, James W.. Linguistic bases of social perception.. Personality and Social Psychology Bulletin, 1997, s. 526–537. Dostupné online [cit. 2014-11-19]. DOI10.1177/0146167297235008.
  11. a b c FISKE, Susan T.. Attention and weight in person perception: The impact of negative and extreme behavior.. Journal of Personality and Social Psychology, 1980, s. 889–906. DOI10.1037/0022-3514.38.6.889.
  12. ASCH, Solomon E.. Forming impressions of personality. Journal of Abnormal and Social Psychology, 1946, s. 258–290. DOI10.1037/h0055756. PMID 20995551.
  13. ANDERSON, Norman H.. Averaging versus adding as a stimulus-combination rule in impression formation. Journal of Experimental Psychology, 1965, s. 394–400. Dostupné online [cit. 2014-11-19]. DOI10.1037/h0022280. PMID 5826027.
  14. Feldman, S. (1966). Motivational aspects of attitudinal elements and their place in cognitive interaction. In S. Feldman (Ed.), Cognitive consistency: Motivational antecedents and behavioral consequences (pp. 75–108). New York: Academic Press.
  15. a b HAMILTON, David L.; ZANNA, Mark P.. Differential weighting of favorable and unfavorable attributes in impressions of personality.. Journal of Experimental Research in Personality, 1972, s. 204–212. Dostupné online [cit. 2014-11-19].
  16. HODGES, Bert H.. Effect of valence on relative weighting in impression formation. Journal of Personality and Social Psychology, 1974, s. 378–381. DOI10.1037/h0036890.
  17. WYER, Robert S.; HINKLE, Ronald L.. Informational factors underlying inferences about hypothetical persons. Journal of Personality and Social Psychology, 1976, s. 481–495. DOI10.1037/0022-3514.34.3.481.
  18. Festinger, L., Schacter, S., & Back, K. (1950). Social pressures in informal groups: A study of a housing community. Palo Alto, CA: Stanford University Press.
  19. EBBESEN, Ebbe B.; KJOS, Glenn L.; KONECNI, Vladimir J.. Spatial ecology: Its effects on the choice of friends and enemies. Journal of Experimental Social Psychology, 1976, s. 505–518. Dostupné online [cit. 2014-11-19]. DOI10.1016/0022-1031(76)90030-5.
  20. a b c HAMILTON, David L.; HUFFMAN, Leroy J.. Generality of impression formation processes for evaluative and nonevaluative judgments. Journal of Personality and Social Psychology, 1971, s. 200–207. DOI10.1037/h0031698.
  21. MARTIJN, Carolien; SPEARS, Russell; VAN DER PLIGT, Joop; JAKOBS, Esther. Negativity and positivity effects in person perception and inference: Ability versus morality.. European Journal of Social Psychology, 1992, s. 453–463. Dostupné online. DOI10.1002/ejsp.2420220504.
  22. Caught in the act: When impressions based on highly diagnostic behaviors are resistant to contradiction.. European Journal of Social Psychology, 1992, s. 435–452. DOI10.1002/ejsp.2420220503.
  23. KLEIN, Jill G.. Negativity effects in impression formation: A test in the political arena. Personality and Social Psychology Bulletin, 1991, s. 412–418. Dostupné online. DOI10.1177/0146167291174009.
  24. KLEIN, Jill G.. Negativity in intradimensional judgments of presidential candidates. Advances in Consumer Research, 1998, s. 574–577. Dostupné online [cit. 2014-11-20].
  25. BOUCHER, Jerry; OSGOOD, Charles E.. The Pollyanna hypothesis. Journal of Verbal Learning & Verbal Behavior, 1969, s. 1–8. DOI10.1016/S0022-5371(69)80002-2.
  26. MOREWEDGE, Carey K.. Negativity bias in attribution of external agency. Journal of Experimental Psychology: General, 2009, s. 535–545. DOI10.1037/a0016796. PMID 19883135.
  27. HAMLIN, J. Kiley; BARON, Andrew S.. Agency Attribution in Infancy: Evidence for a Negativity Bias. PLOS ONE, 2014-05-06, s. e96112. DOI10.1371/journal.pone.0096112. PMID 24801144.
  28. ABELE, Andrea. Thinking about thinking: Causal, evaluative and finalistic cognitions about social situations. European Journal of Social Psychology, 1985, s. 315–332. DOI10.1002/ejsp.2420150306.
  29. HUANGA, Yu-Xia; LUOA, Yue-Jia. Temporal course of emotional negativity bias: An ERP study. Neuroscience Letters, 2006, s. 91–96. DOI10.1016/j.neulet.2005.12.074. PMID 16446031.
  30. ITO, Tiffany A.; LARSEN, Jeff T.; SMITH, N. Kyle; CACIOPPO, John T.. Negative information weighs more heavily on the brain: The negativity bias in evaluative categorizations. Journal of Personality and Social Psychology, 1998, s. 887–900. Dostupné online [cit. 2014-11-20]. DOI10.1037/0022-3514.75.4.887. PMID 9825526.
  31. a b OHIRA, Hideki; WINTON, Ward M.; OYAMA, Makiko. Effects of stimulus valence on recognition memory and endogenous eyeblinks: Further evidence for positive-negative asymmetry. Personality and Social Psychology Bulletin, 1998, s. 986–993. DOI10.1177/0146167298249006.
  32. FOGARTY, Christine; STERN, John A.. Eye movements and blinks: Their relationship to higher cognitive processes. International Journal of Psychophysiology, 1989, s. 35–42. DOI10.1016/0167-8760(89)90017-2. PMID 2584081.
  33. OHIRA, Hideki. Eyeblink activity in a word-naming task as a function of semantic priming and cognitive load. Perceptual and Motor Skills, 1996, s. 835–842. DOI10.2466/pms.1996.82.3.835. PMID 8774018.
  34. HOCHMAN, G.; YECHIAM, E.. Loss aversion in the eye and in the heart: The Autonomic Nervous System's responses to losses. Journal of Behavioral Decision Making, 2011, s. 140–156. DOI10.1002/bdm.692.
  35. YECHIAM, E.; TELPAZ, A.; HOCHMAN, G.. The complaint bias in subjective evaluations of incentives.. Decision, 2014, s. 147–160. DOI10.1037/dec0000008.
  36. a b c PRATTO, Felicia; OLIVER, John P.. Automatic vigilance: The attention-grabbing power of negative social information. Journal of Personality and Social Psychology, 1991, s. 380–391. DOI10.1037/0022-3514.61.3.380. PMID 1941510.
  37. a b COSTANTINI, Arthur F.; HOVING, Kenneth L.. The effectiveness of reward and punishment contingencies on response inhibition. Journal of Experimental Child Psychology, 1973, s. 484–494. DOI10.1016/0022-0965(73)90009-X.
  38. PENNEY, Ronald K.; LUPTON, A. A.. Children's discrimination learning as a function of reward and punishment. Journal of Comparative and Physiological Psychology, 1961, s. 449–451. DOI10.1037/h0045445. PMID 13734128.
  39. DREBEN; FISKE, Susan T.; HASTIE, Reid. The independence of evaluative and item information: Impression and recall order effects in behavior-based impression formation. Journal of Personality and Social Psychology, 1979, s. 1758–1768. DOI10.1037/0022-3514.37.10.1758.
  40. SKOWRONSKI, John J.; CARLSTON, Donal E.. Social judgment and social memory: The role of cue diagnosticity in negativity, positivity, and extremity biases. Journal of Personality and Social Psychology, 1987, s. 689–699. DOI10.1037/0022-3514.52.4.689.
  41. ROBINSON-RIEGLER, Gregory L.; WINTON, Ward M.. The role of conscious recollection in recognition of affective material: Evidence for positive-negative asymmetry. The Journal of General Psychology, 1996, s. 93–104. DOI10.1080/00221309.1996.9921263.
  42. FINKENAUER, Catrin; RIMÉ, Bernard. Socially shared emotional experiences vs. emotional experiences kept secret: Differential characteristics and consequences. Journal of Social and Clinical Psychology, 1998, s. 295–318. DOI10.1521/jscp.1998.17.3.295.
  43. THOMAS, David L.; DIENER, Ed. Memory accuracy in the recall of emotions. Journal of Personality and Social Psychology, 1990, s. 291–297. DOI10.1037/0022-3514.59.2.291.
  44. KAHNEMAN, D.; TVERSKY, A.. Prospect Theory: An Analysis of Decision under Risk. Econometrica, 1979, s. 263–291. DOI10.2307/1914185.
  45. WELLS, Jennifer D.; HOBFOLL, Stevan E.; LAVIN, Justin. When it rains, it pours: The greater impact of resource loss compared to gain on psychological distress. Personality and Social Psychology Bulletin, 1999, s. 1172–1182. DOI10.1177/01461672992512010.
  46. a b YECHIAM, E.; HOCHMAN, G.. Losses as modulators of attention: Review and analysis of the unique effects of losses over gains. Psychological Bulletin, 2013, s. 497–518. DOI10.1037/a0029383. PMID 22823738.
  47. Hibbing, J. R., Smith, K. B. and Alford, J. R. (2014) “Differences in negativity bias underlie variations in political ideology,” Behavioral and Brain Sciences. Cambridge University Press, 37(3), pp. 297–307. DOI:10.1017/S0140525X13001192.
  48. TRITT, Shona M.; PETERSON, Jordan B.; PAGE-GOULD, Elizabeth; INZLICHT, Michael. Ideological reactivity: Political conservatism and brain responsivity to emotional and neutral stimuli. Emotion, 2016. Dostupné online. DOI10.1037/emo0000150. PMID 27359221.
  49. Schwartz, S. H. (2014) “Negativity bias and basic values,” Behavioral and Brain Sciences. Cambridge University Press, 37(3), pp. 328–329. DOI:10.1017/S0140525X13002720.
  50. Caprara, G. V., Schwartz, S., Capanna, C., Vecchione, M. and Barbaranelli, C. (2006), Personality and Politics: Values, Traits, and Political Choice. Political Psychology, 27: 1–28. DOI:10.1111/j.1467-9221.2006.00447.x
  51. HERTENSTEIN, Matthew J.; CAMPOS, Joseph J.. Emotion regulation via maternal touch. Infancy, 2001, s. 549–566. DOI10.1207/S15327078IN0204_09. PMID 33451193.
  52. MUMME, Donna L.; FERNALD, Anne. The infant as onlooker: Learning from emotional reactions observed in a television scenario. Child Development, 2003. Dostupné online [cit. 2014-11-20]. DOI10.1111/1467-8624.00532. PMID 12625447.
  53. MUMME, Donna L.; FERNALD, Anne; HERRERA, Carla. Infants' responses to facial and vocal emotional signals in a social referencing paradigm. Child Development, 1996, s. 3219–3237. Dostupné online [cit. 2014-11-20]. DOI10.2307/1131775. PMID 9071778.
  54. a b VAISH, Amrisha; GROSSMANN, Tobias; WOODWARD, Amanda. Not all emotions are created equal: The negativity bias in social-emotional development. Psychological Bulletin, 2008, s. 383–403. DOI10.1037/0033-2909.134.3.383. PMID 18444702.
  55. CARVER, Leslie J.; VACCARO, Brenda G.. 12-month-old infants allocate increased neural resources to stimuli associated with negative adult emotion. Developmental Psychology, 2007. DOI10.1037/0012-1649.43.1.54. PMID 17201508.
  56. HAMLIN, J. Kiley; WYNN, Karen; BLOOM, Paul. 3-month-olds show a negativity bias in their social evaluations. Developmental Science, 2010. DOI10.1111/j.1467-7687.2010.00951.x. PMID 20977563.
  57. FARRONI, Teresa; MENON, Enrica; RIGATO, Silvia. The perception of facial expressions in newborns. European Journal of Developmental Psychology, 2007, s. 2–13. DOI10.1080/17405620601046832. PMID 20228970.
  58. SCHWARTZ, Gail M.; IZARD, Carroll E.; ANSUL, Susan E.. The 5-month-old's ability to discriminate facial expressions of emotion. Infant Behavior and Development, 1985. DOI10.1016/S0163-6383(85)80017-5.
  59. WILCOX, Barbara M.; CLAYTON, Frances L.. Infant visual fixation on motion pictures of human faces. Journal of Experimental Child Psychology, 1968. DOI10.1016/0022-0965(68)90068-4. PMID 5642131.
  60. FUNG, Helene H.; CARSTENSEN, Laura L.. Sending memorable messages to the old: Age differences in preferences and memory for advertisements. Journal of Personality and Social Psychology, 2003. Dostupné online [cit. 2014-11-20]. DOI10.1037/0022-3514.85.1.163. PMID 12872892.
  61. MATHER, Mara; CARSTENSEN, Laura L.. Aging and motivated cognition: The positivity effect in attention and memory. Trends in Cognitive Sciences, 2005, s. 496–502. Dostupné online. DOI10.1016/j.tics.2005.08.005. PMID 16154382.
  62. WOOD, Stacey; KISLEY, Michael A.. The negativity bias is eliminated in older adults: Age-related reduction in event-related brain potentials associated with evaluative categorization. Psychology and Aging, 2006, s. 815–820. Dostupné online [cit. 2014-11-20]. DOI10.1037/0882-7974.21.4.815. PMID 17201501.
  63. HOLLAND, Alisha C.; KENSINGER, Elizabeth A.. Younger, middle-aged, and older adults' memories for the 2008 U.S. Presidential Election. Journal of Applied Research in Memory and Cognition, 2012, s. 163–170. DOI10.1016/j.jarmac.2012.06.001. PMID 23264932. PMC: 3524976.
  64. Naveh-Benjamin, M., & Ohta, N. (Eds.) (2012). Memory and aging: Current issues and future directions. Philadelphia, PA: Psychology Press.
  65. IRWIN, Marc; TRIPODI, Tony; BIERI, James. Affective stimulus value and cognitive complexity. Journal of Personality and Social Psychology, 1967, s. 444–448. DOI10.1037/h0024406. PMID 6051770.
  66. Bruner, J. S., & Tagiuri, R. (1954). Person perception. In G. Lindsey (Ed.), Handbook of social psychology (Vol. 2, pp. 634–654). Reading, MA: Addison-Wesley.