Kognitívne skreslenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kognitívne skreslenie (anglicky cognitive bias) je systematická, opakovaná chyba v myslení, rozhodovaní, odhadoch, spomienkach, zapamätávaní a iných myšlienkových procesoch, pričom závery o iných ľuďoch a situáciách môžu v týchto prípadoch byť vyvodené nelogickým spôsobom. Napríklad konfirmačné skreslenie je tendencia vyhľadávať len tie informácie, ktoré sú v súlade s tým, čomu práve veríme. Pamäťové skreslenia ovplyvňujú, čo a ako ľahko si spomenieme. Príklad: ľudia si pravdepodobnejšie spomenú na udalosti, ktoré vnímajú ako humorné a lepšie si zapamätajú údaje, ktoré sami vytvoria. Spomienky, ktoré sa nám spájajú s dôležitými udalosťami alebo silnými emóciami, sa nám zdajú presnejšie.[1][2]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina našich úsudkov a činov je správna. Naše telá a mysle dokážu úžasné veci. Avšak chyby úsudku, ktorých sa ľudia dopúšťajú, sa za určitých okolností predvídateľne opakujú. Obvykle si dovoľujeme riadiť sa svojimi dojmami a pocitmi. Dôvera, ktorú máme vo svoje intuitívne názory a preferencie, väčšinou býva oprávnená. Ale nie je tomu tak vždy. Nielen že sme iracionálni, sme predvídateľne iracionálni. Často sme o niečom skalopevne presvedčení, aj keď pravdu nemáme. Naša iracionalita sa prejavuje rovnakým spôsobom znova a znova. Bez ohľadu na to, či konáme ako konzumenti, podnikatelia, zákonodarci, pochopenie spôsobov, akými sme predvídateľne iracionálni, nám ukáže cestu ako zlepšiť naše rozhodnutia a tak zlepšiť naše životy.[3][4]

Mechanizmy[upraviť | upraviť zdroj]

Skreslenia často vznikajú z rôznych procesov, ktoré je niekedy ťažké navzájom rozlíšiť. Tieto zahŕňajú:

Zoznam[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcej časti je výber zo známych skreslení:

  • Konfirmačné skreslenie (angl. Confirmation bias, Confirmatory bias, alebo Myside bias) je tendencia hľadať, interpretovať, uprednostňovať a vyvolávať si z pamäti informácie takým spôsobom, ktorý potvrdí naše už existujúce presvedčenie alebo hypotézy, pričom sa venuje nepomerne menšia pozornosť alternatívnym možnostiam.[7]
  • Základná atribučná chyba (niekedy tiež pasca chybnej atribúcie, angl. Fundamental attribution error) je tendencia k nadhodnoteniu významu dispozičných faktorov vzhľadom k situačným vplyvom. Napríklad konanie iných je pripisované viac ich povahovým vlastnostiam, ako konkrétnej situácii alebo náhode.[8]
  • Kotvenie (angl. Anchoring) popisuje skutočnosť, kedy je prirodzenou ľudskou tendenciou spoliehať sa (alebo "kotviť") pri rozhodovacom procese na jednu informáciu či fakt, od ktorého sú potom odvodzované ďalšie rozhodnutia. Táto informácia však mnohokrát vôbec nemusí byť relevantná, úplná či pravdivá a môže náš úsudok ovplyvňovať negatívnym spôsobom.
  • Haló efekt (angl. Halo effect) je ovplyvnenie všeobecným prvým dojmom, ktorým na nás určitý jedinec zapôsobil - či už kladným alebo záporným. Ak je napr. prvý celkový dojem o človeku priaznivý, neskôr sa celé jeho správanie, črty a konanie hodnotia kladne. V prípadne záporného dojmu sa na konanie človeka pozerá prioritne záporne.
  • Apofénia (angl. Apophenia) je ľudská tendencia vnímať zmysluplné vzorce v náhodných dátach.
  • Klam přeživších (angl. Survivorship bias) je logický klam, založený na vyššej viditeľnosti tých, ktorí „prežili“ určitý proces. Napríklad ak by sme zisťovali spokojnosť so štúdiom na určitej vysokej škole na absolventoch konkrétneho odboru, dopracovali by sme sa pravdepodobne k iným zisteniam, ako keby sme skúmali spokojnosť so štúdiom medzi všetkými študentmi, teda aj tými, ktorí z nejakého dôvodu štúdium nedokončili. Klam preživších teda môže často viesť k optimistickejším záverom.
  • Heuristika dostupnosti (angl. Availability bias) znamená uprednostnenie informácií, ktoré si ľahko vybavíme v rozhodovacom procese. Vybavujeme si ich ľahko na základe toho, že sa o nich často hovorí, alebo sú momentálne aktuálne. Vďaka tejto heuristike sa môžu ľudia veľmi rýchlo rozhodnúť, ale nesprávne, práve vďaka zjednodušeniu či nedostatku informácií o danej téme. Môže byť teda veľmi zavádzajúca najmä u menej častých udalostí alebo tém.
  • Problém spätného pohľadu do minulosti (angl. Hindsight bias) niekedy sa nazýva "Ja-som-to-vedel" efekt, je sklon vidieť minulé udalosti ako predvídateľné.
  • Skreslenie slúžiace sebe (angl. Self-serving bias) je tendencia vidieť a hodnotiť sám seba a svoje správanie v priaznivom svetle. V pozadí konceptu stojí myšlienka, že vlastné správanie posudzujeme zhovievavejšie ako správanie druhých, a to hlavne vďaka základnej atribučnej chybe.
  • Efekt nadmernej sebadôvery (angl. Overconfidence effect, Overconfidence bias) vedie k tomu, že ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti, vyhliadky a šance na úspech.
  • Sklon vôbec neriskovať (angl. Zero-risk bias). Ide o tendenciu úplne eliminovať jedno z existujúcich rizík, a to aj vtedy, keď existuje alternatívne riešenie s rovnakými alebo nižšími nákladmi, ktorého výsledkom je nižšie celkové riziko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Haselton, M. G.; Nettle, D.; Andrews, P. W.. The evolution of cognitive bias. In D. M. Buss (Ed.), The Handbook of Evolutionary Psychology. [s.l.] : Hoboken, NJ, US: John Wiley & Sons Inc, 2005. S. 724–746. (po anglicky)
  2. Cognitive Bias [online]. [Cit. 2016-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. KAHNEMAN, Daniel. Myšlení rychlé a pomalé. 1. vyd. Brno : Jan Melvil, 2012. 542 s. ISBN 978-80-87270-42-4. S. 1 - 20.
  4. ARIELY, Dan. Aké drahé je zadarmo. [s.l.] : Premedia, 2015. 272 s. Originálny názov: Predictably Irrational. ISBN 978-80-81593-25-3. Kapitola Úvod, s. 4 - 10.
  5. Kahneman, D., Slovic, P., & Tversky, A. (1982). Judgment under uncertainty: Heuristics and biases (1st ed.). Cambridge University Press.
  6. HILBERT, Martin. Toward a synthesis of cognitive biases: How noisy information processing can bias human decision making. Psychological Bulletin, 2012, čís. 138(2), s. 211–237. Poznámka: prístup k fulltextu: http://martinhilbert.net/HilbertPsychBull.pdf. Dostupné online [cit. 2016-08-16].
  7. PLOUS, Scott. The Psychology of Judgment and Decision Making. [s.l.] : [s.n.], 1993. S. 233.
  8. ROSS, L.. Advances in experimental social psychology. New York : Academic Press, 1977. ISBN 0-12-015210-X. The intuitive psychologist and his shortcomings: Distortions in the attribution process, s. 173–220.