Nemejské hry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Antický štadión v Nemei

Nemejské hry (od starogr. Νέμεα – Nemea) boli starogrécke súťaže usporadúvané na počesť boha Dia v Nemei.[1][2]

Nemejské hry sa konali na počesť boha Dia v argolidskej Nemei, na posvätnom okrsku Dia. Podľa tradície hry založil Herakles potom ako zabil nemejského leva, alebo Adrastos, aby pripomínali smrť Ofelta.[1] Samotná Nemea bola podľa mýtov nazvaná po Nemey, dcéry riečneho boha Asópa.[3]

V druhom storočí navštívil Nemeu a jej okolie grécky cestovateľ a spisovateľ Pausanias a pútavo to opísal: „Z Kleón do Argu vedú dve cesty: jedna je kratšia a vhodná pre dobrých chodcov, druhá smerom na takzvaný Trétos je úzka, zovretá horami, ale aj tak vhodnejšia pre vozy. V týchto horách ešte i dnes ukazujú jaskyňu leva (nemejského leva) a mesto Nemea je odtiaľ vzdialené pätnásť stádii (2,775 km). V nej je pozoruhodný chrám Dia Nemejského, aj napriek tomu, že už dnes je jeho strecha zrútená a nenachádza sa v ňom ani jeho socha. Okolo chrámu je cyprusový háj a v ňom bol vraj do trávy odložený malý Ofeltes svojou pestúnkou a usmrtený hadom. Argejčania v Nemei obetujú Diovi a volia kňazov Nemejského Dia a ešte pripájajú k zimnej nemejskej slávnosti aj preteky ťažkoodencov..."[4]

Nemejské hry sa ako celogrécke po prvý raz konali v roku 573 pred Kr. a od tých čias potom každý nepárny rok olympijského štvorročia vždy začiatkom leta. Je neznáme kto bol ich reorganizátorom. Hry riadil zbor hodnostárov, ktorí sa volali podľa olympijských hellanodikovia (helénski sudcovia). Hry sa pôvodne obmedzovali na atletické a jazdecké disciplíny, pričom ich rozsah bol o niečo nižší ako v Olympii,[2] ale počet disciplín pre dorastencov mali vyšší.[1] V helénskom období sa ich program rozšíril o dramatické a hudobné súťaže.[2] Štadión, na ktorom súťažili, ležal v údolí pod lesnatým vrchom. Dnes je z neho odkrytý vstupný tunel, časť svahov pre divákov a bežecká trať.[5] Víťaz nemejských hier bol v starších časoch ovenčený zelerovým vencom, v neskorších dubovou ratolesťou z Diovho stromu.[2] Hoci boli nemejské hry čo do významu za olympijskými, návštevnosť divákov a popredných pretekárov bola vysoká. Na čas ich trvania sa tiež vyhlasovala ekecheira (posvätný mier), ktorá sa vsťahovala na celé jej okolie i na cestu učastníkov.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 364.
  2. a b c d e Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 134.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,15,3.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 66-602-22-8.6. S. 154.
  5. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 26.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]