Nemocnica s poliklinikou (Gelnica)

Nemocnica s poliklinikou v Gelnici je jediná nemocnica v okrese Gelnica. Je postavená v historizujúcom štýle a predstavuje na danú dobu výstavby kvalitné dielo z architektonického hľadiska.

História výstavby

Nemocnica s poliklinikou (NsP) v Gelnici, vtedy pod názvom Okresný ústav národného zdravia, bola postavená v 50. rokoch 20. storočia. Projekt 130 lôžkovej nemocnice vznikal od roku 1952, v období historizujúceho socialistického realizmu. Autorom projektu bol architekt Ernest Krampl, ktorý pri tejto stavbe spolupracoval s G. Paulom. Stavba bola odovzdaná v roku 1959. Postavili ju v období kampane výstavby nemocníc v stredne veľkých mestách. Počas výstavby sa vystriedalo množstvo názorov na organizáciu zdravotníctva, stavebníctva a architektonického výrazu, čo spôsobilo aj čiastočné omeškanie odovzdania stavby (pôvodne sa mala odovzdať do užívania roku 1956). Aj napriek iným ďalším ťažkostiam, sa o dobrý postup práce vzorne starali majster Jozef Varga a stavbyvedúci Juraj Benc. Stavbu realizovali firmy Pozemné stavby a Stavomontáže so sídlom v Košiciach, ktoré súčasne s gelnickou NsP stavali aj nemocnicu v Revúcej. Lekárske a liečebné zariadenia montovali pracovníci Chirany.

Poloha v meste

Nemocnica s poliklinikou v Gelnici

Nemocnica sa nachádza na vyvýšenej terase na okraji mesta, na Nemocničnej ulici, blízko centra. Z mnohých pohľadov tvorí miestnu dominantu. Aj keď táto poloha, za mestom na návrší, umocňuje význam nemocnice, ale pre dopravu a prístup chorých, resp. ranených je toto situovanie predsa nevýhodné. Taktiež negatívnym prvkom umiestnenia je zo psychologického hľadiska blízkosť a vizuálny kontakt cintorína a domu smútku. Kladne však treba hodnotiť dobré naviazanie na susedné pozemky nižšími hmotami budov. Pozemok, na ktorom je nemocnica umiestnená, má charakter horského rázu krajiny, so stúpaním terénu 14-16%, a sklonom k juhovýchodu, odkiaľ je aj tento pozemok sprístupnený. Veľkosť pozemku je 4 ha 96 a, jeho najnižšia časť sa nachádza na kóte 383 m. n. m.

Hmotovo-priestorové a funkčné riešenie

Nemocnica s poliklinikou v Gelnici

Nemocnica s poliklinikou v Gelnici

Terasovité osadenie objektov nemocnice sleduje prudký terénny spád, aby náklady spojené s úpravou terénu boli čo najmenšie. Celkovou hmotovou mierkou zapadá vhodne do zvlneného terénu. Kontrastne sa striedajú ploché a sedlové strechy, blízke a vzdialené pohľady a nadradené a podradené hmoty objektov. Symetrický účinok budovy zvýrazňuje monumentálne riešený nástup so sochou pred vchodom. Plastiku navrhol sochár Gibala. Okrem tohto vstupu sa cca 50 m od neho nachádza 2. hlavný vstup, ktorý slúži pre sanitky a motorové vozidlá. V súčasnosti nie je symetria veľmi čitateľná, pretože celý areál je pokrytý zeleňou a z diaľkových pohľadov je viditeľná iba dominantná lôžková časť a čiastočne aj poliklinika so vstupom.

Súbor objektov NsP pozostáva z 8 častí.

1. Lôžkový monoblok Dominantný monoblok v tvare T je hlavnou časťou, kde sa nachádzajú dve, na seba kolmé krídla s rovnakou podlažnosťou (suterén, prízemie a 3 poschodia), stvárnením a sedlovou strechou. V styku týchto dvoch krídel je umiestnené vertikálne komunikačné jadro s výťahmi a schodiskom s priamou naväznosťou na horizontálne komunikácie blokov. V lôžkovej časti sa nachádzajú tieto oddelenia:

prízemie – detské oddelenie

I. poschodie – interné oddelenie, gastroenterologická ambulancia, ambulancia bolesti, ARO

II. poschodie – chirurgické oddelenie, oddelenie klinickej biochémie

III. poschodie – gynekologicko-pôrodnícke oddelenie

Tieto oddelenia sú včlenené do lôžkových krídel, pretože výhodný severný blok slúži hospodárskej zložke, kde je umiestnená kotolňa, práčovňa, kuchyňa, centrálna sterilizácia priestory personálu.

2. Poliklinika Má priame napojenie na lôžkovú časť. Krídlo polikliniky je kolmé na krídlo lôžkovej časti ale z opačnej strany ako krídlo hospodárskej časti. Kolmo na polikliniku je pri hlavnom vstupe napojený objekt, kde sa nachádza administratívne vybavenie nemocnice a tiež pomocné priestory. Poliklinika má oproti lôžkovej časti plochú strechu a iba 2 poschodia, pričom 2. poschodie je na rovnakej úrovni ako prízemie monobloku. Ambulancie a priestory polikliniky:

prízemie – lekáreň, bufet, sklady, pľúcna ambulancia

I. poschodie – administratíva, rehabilitácia, liečebná masáž, fyzikálna terapia, elektrokardiografia (EKG), ultrazvuk, onkologická, kardiologická, interná a diabetologická ambulancia a ambulancia obvodných lekárov

II. poschodie – urologická, ortopedická, gynekologická, chirurgická, krčno-ušná, psychologická, fyziatricko-rehabilitačná ambulancia a priestory röntgenu a sadrovne.

Poliklinika s lôžkovou časťou a hospodárskym blokom predstavujú dispozičný trojtrakt. Spoločná zastavaná plocha týchto častí je 1120 m2. Zaberajú objem 36137 m3.

3. Transfúzna stanica, 4. Zubné ambulancie Tieto dva samostatné objekty umocňujú symetriu nemocnice, pretože sú rovnaké a nachádzajú sa po oboch stranách hlavného vstupu. Sú konštrukčne a architektonicky totožné, výnimkou je dispozičné riešenie, ktoré vyplýva z funkčného naplnenia. Spolu majú zastavanú plochu 506 m2 a majú objem 3970 m3.

5. Objekt pri 2.hlavnom vstupe Predtým nazvaný hygienicko-epidemiologická stanica (OHES) s prosektúrou. V súčasnosti sa v tomto objekte nachádza praktický lekár pre deti a dorast, kožná, psychiatrická a alergologická ambulancia, lekárska služba prvej pomoci a vrátnica s vjazdom pre sanitky do areálu. Ide o objekt s prízemím a jedným poschodím so sedlovou strechou (podobnosť s objektmi transfúznej stanice a zubných ambulancií) so zastavanou plochou 297 m2 a objemom 2980 m3.

6. Garáže s príslušenstvom Nachádzajú sa v blízkosti predchádzajúceho objektu, s napojením na hlavnú komunikáciu areálu. Zaberajú plochu 216 m2 a objem 2011 m3.

7. Plynová kotolňa Samostatný objekt plynovej kotolne nebol vybudovaný počas výstavby ale neskôr. Nachádza sa v blízkosti garáží. Má výšku dvojpodlažného objektu a negatívne vplýva na parkovú atmosféru nemocničného areálu.

8. Čistiaca stanica Tiež samostatný objekt, vhodne skrytý v zeleni. Vôbec nekonkuruje ostatným objektom čo sa týka hmotovo-priestorovej stránky. Ide o biologickú čistiacu stanicu, kde sú zvedené vodovodné a kanalizačné odpady nemocničného areálu a z nej do mestskej kanalizácie. Stanica so zastavanou plochou 84 m2 zaberá objem 399 m3.

Celková zastavaná plocha objektov NsP v Gelnici (okrem plynovej kotolne) je 2223 m2 a stavby zaberajú celkový objem 45497 m3.

Tvaroslovie a architektúra

Charakteristickou črtou objektov areálu je rytmus rovnakých, opakujúcich sa okien či už na fasádach suterénu alebo poschodí. Na hlavných fasádach majú tieto okná plastické kazetovanie parapetných múrov. Fasády sú jednoduché, bez ozdobných prvkov. Zvýraznené je prízemie, a to kordónovou rímsou, farebným a povrchovým stvárnením. Zatiaľ čo sú ostatné podlažia hnedožlté a bez povrchovej úpravy, prízemie je bordovo-ružové s pásovou rustikou, kde sa špárovaním vyjadril obdĺžnikový raster režného muriva. Ďalšou črtou pre toto obdobie sú balustrády, ktoré lemujú terasu nad administratívnou časťou a kordónovú rímsu na hlavnej fasáde monobloku. Hlavný vstup je akcentovaný a prekrytý balkónom taktiež s balustrádami, ktorý spočíva na stĺpoch. Sedlové strechy sú pokryté červenou keramickou škridlou, výnimkou je hospodárske krídlo monobloku, ktorého strecha je pokrytá plechom natretým na červeno.

Technicko-konštrukčné riešenie

Konštrukciu predstavuje tehlový skelet. Konštrukčný dvojtrakt má v lôžkovom monobloku rozpony 6 a 5,7 m, ostatné objekty majú oba trakty o rozpone 4,8 m. Horizontálna a vertikálna modulačná sieť je u všetkých objektov 3,6 m. Sedlové strechy sú riešené ako drevené krovy. Vykurovanie je centrálne. Kotolňa je založená na kesone, nakoľko sa nachádza v priestore svahových sutí. Kúrenie je v monobloku stropné, žiarivé, v ostatných objektoch radiátorové. V súčasnosti sa na pozemku nemocnice nachádza aj objekt plynovej kotolne. Klimatizované sú operačné sály, miestnosti RTG, ambulancie a zákrokovne. Rozvody teplej a studenej vody sú vedené v rozvodných kanáloch min. 1,5 m pod terénom. Pre mimoriadne prípady je zriadený zásobník vody s obsahom 100 m3. Odpady vodovodné a kanalizačné sú vedené do biologickej čistiacej stanice a odtiaľ do mestskej kanalizačnej siete.

Poznámka

K tomuto článku budú pravdepodobne pridané aj fotografie z výstavby. Po pridaní fotografií bude táto poznámka vymazaná.

Zdroje

• DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 672.
• Krivošová, J., Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Alfa, Bratislava, 1990
• Repčák, J.: Súpis literatúry k dejinám Gelnice. Prešov, 1964
• Rajchl, Jaroslav.: Nová nemocnica v Gelnici. In: Architektúra ČSR, roč. 19, č.7/1960, s. 473-475
• Jasaň, Vojtech.: Nemožný termín. In: Východoslovenské noviny, roč. I. (VII.), č. 43, 31.10.1958, s. 4
• autor (gd): Dve nové nemocnice. In: Východoslovenské noviny, roč. I. (VII.), č. 3, 24.1.1958, s. 1