Krčiažnikovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nepenthes)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
krčiažnikovité
Bicalcarata-upperpitcher.jpg
Nepenthes bicalcarata, Borneo
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nepenthes
Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krčiažnikovité (Nepenthes) je čeľaď mäsožravých rastlín s jediným rodom krčiažnik (Nepenthes). Rod tvorí viac ako 100 druhov.[1] Opísal ho švédsky prírodovedec Carl Linné, pre taxonómiu kľúčovú monografiu The Nepenthaceae of the Netherlands Indies ale napísal až dánsky vedec Benedictus Hubertus Danser v roku 1928. Krčiažnikovité sú rozšírené prevažne v Malajskom súostroví, centrom výskytu je ostrov Borneo, dosiahli ale tiež napríklad Srí Lanku (Nepenthes distillatoria) alebo Indočínu, niekoľko druhov rastie aj na Madagaskare (Nepenthes madagascariensis a Nepenthes masoalensis) a v Austronézii (Nepenthes vieillardii, Nová Kaledónia; Nepenthes mirabilis, Austrália). Pre čeľaď je typický endemizmus; len na ostrove Borneo rastie 25 endemitných druhov. Vyskytujú sa do nadmorskej výšky cez 3000 m.[2][3]

Krčiažnikom vyhovuje kyslá pôda.[1] Niektoré rastú na zemi,[4] niekoľko druhov epifyticky; v takom prípade sa môžu popínať do výšky 18 metrov. Z konca listových ramien výhonkov vyrastajú farebné krčahy (ascidium)[3] s vrúbkovaným okrajom (peristom) a bočnými „krídlami“. Na ochranu pred dažďom sú kryté viečkom. Na spodnej strane viečka sa u niektorých krčiažnikov vyvinuli výrastky. Rastlina vytvára dva typy krčahov: horné a spodné.[4] Sú naplnené tráviacimi tekutinami; na okraji krčahu sa nachádzajú žľazy vylučujúce nektár, ktorým krčiažnik vábi hmyz. Ten potom padá do krčahu a je rozložený enzýmami.[3] Najväčšie krčahy merajú i niekoľko desiatok centimetrov. V takom prípade sa v nich môžu utopiť aj napríklad hlodavce.[1] Niektoré druhy (Nepenthes ampullaria) sa adaptovali na lapanie detritu.[4]

Okrem predácie uzatvárajú krčiažnikovité so živočíchmi aj iné vzťahy. Vnútri krčahu žijú niektoré larvy. Pre pavúka rodu Misumenops je tekutina v krčahu neškodná a stavia si nad ňou pavučiny, do ktorých chytá hmyz. Mravce Camponotus obývajú krčahy Nepenthes bicalcarata a hľadajú tu potravu.[3][5] Krčiažniky Nepenthes lowii, Napenthes rajah a Nepenthes macrophylla potom uzatvárajú mutualizmus s drobnými cicavcami tanou Tupaia montana a potkanom Rattus baluensis. Krčiažnikovité im poskytujú nektár a počas kŕmenia cicavce do krčahu vylučujú výživný trus.[6][7]

Krčiažnikovité sú dvojdomé rastliny, opeľovačom je hmyz. Ľahké semená potom roznáša vietor. 2n = 80 chromozómov.[4]

Nebezpečenstvo pre krčižnikovité predstavuje strata biotopov a zber z prírody, navyše ak má druh obmedzenú distribúciu. Druhý problém sa darí čiastočne riešiť pestovaním In vitro, všetky druhy sú tiež na zoznamu CITES.[4]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c The Editors of Encyclopaedia Britannica. Pitcher plant [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2018-11-10]. Dostupné online.
  2. MEIMBERG, H.; WISTUBA, A.; DITTRICH, P.. Molecular Phylogeny of Nepenthaceae Based on Cladistic Analysis of Plastid trnK Intron Sequence Data. Plant Biology, s. 164–175. Dostupné online. ISSN 1438-8677. DOI10.1055/s-2001-12897. (po anglicky)
  3. a b c d Velký atlas živočichů. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2005. 208 s. ISBN 80-07-01395-4. S. 124. (po česky)
  4. a b c d e CHEEK, Martin; JEBB, Matthew; MALESIANA, Foundation Flora. Nepenthaceae. [s.l.] : Nationaal Herbarium Nederland, 2001. 164 s. ISBN 978-90-71236-49-5. S. 1 – 15. (po anglicky)
  5. CAPINERA, John L.. Encyclopedia of Entomology. [s.l.] : Springer, 2008. 4346 s. ISBN 978-1-4020-6359-6. S. 728. (po anglicky)
  6. CLARKE, Ch.; MORAN, J. A.; CHIN, Lijin. Mutualism between tree shrews and pitcher plants Perspectives and avenues for future research. Plant Signal Behav, s. 1187–1189. Dostupné online. DOI10.4161/psb.5.10.12807. (po anglicky)
  7. GREENWOOD, Melinda & kol. A Unique Resource Mutualism between the Giant Bornean Pitcher Plant, Nepenthes rajah , and Members of a Small Mammal Community. PLOS ONE. DOI10.1371/journal.pone.0021114. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]