Nestacionárne magnetické pole

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nestacionárne magnetické pole je magnetické pole, ktorého charakteristické veličiny (napr. magnetická indukcia či magnetický indukčný tok) sa menia s časom. Jeho zdrojom môže byť:

Charakteristickým fyzikálnym javom spojeným s nestacionárnym magnetickým poľom je elektromagnetická indukcia. Tento jav bol objavený v 19. storočí.[1]

Nestacionárne magnetické pole vzhľadom k elektromagnetickej indukcii je nutné brať do úvahy vždy v súvislosti s nestacionárnym elektrickým poľom, teda ako nestacionárne elektromagnetické pole. Ďalším charakteristickým javom pre nestacionárne elektromagnetické pole je elektromagnetické vlnenie.

Špeciálnym prípadom je tzv. kvazistacionárne magnetické pole. Rozumie sa pod tým nestacionárne magnetické pole v priblížení, keď časové zmeny priestorového rozloženia nábojov sú vždy natoľko pomalé, že elektrické prúdy, ktoré sú zdrojom poľa, je možno stále považovať za uzavrené.[2]

Použitie v praxi[upraviť | upraviť kód]

Nestacionárne magnetické pole sa v praxi používa napríklad u prevažnej väčšiny elektrických strojov, ktoré používajú striedavý prúd. Elektromagnetické vlnenie je základným javom nielen pre rádiotechniku, ale aj pre optiku, pretože svetlo je tiež elektromagnetické vlnenie.

Súvisiace články[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. LEPIL OLDŘICH,ŠEDIVÝ PŘEMYSL. Fyzika pro gymnázia: Elektřina a magnetismus. Praha : Prometheus, 2009. 341 s. ISBN 978-80-7196-202-1.
  2. SEDLÁK, Bedřich; ŠTOLL, Ivan. Elektřina a magnetismus. 1.. vyd. Praha : Academia a Univerzita Karlova, Karolinum, 1993. 600 s. ISBN 80-200-0172-7, ISBN 80-7066-715-X. Kapitola 4.1, 4.3.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]