Niccolò Antonio Zingarelli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niccolò Antonio Zingarelli
taliansky hudobný skladateľ
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie 4. apríl 1752
Neapol, Taliansko
Úmrtie 5. máj 1837 (85 rokov)
Torre del Greco, Taliansko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Niccolò Antonio Zingarelli

Niccolò Antonio Zingarelli (* 4. apríl 1752, Neapol, Taliansko – † 5. máj 1837, Torre del Greco) bol taliansky hudobný, prevažne operný, skladateľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Zingarelli študoval v Neapole na konzervatóriu Santa Maria di Loreto. Jeho učiteľom bol okrem iného Fedele Fenaroli. Svoju prvú operu „I quattro pazzi“ skomponoval už ako šestnásťročný, uvedená bola v roku 1768 ako školské predstavenie. Prvou verejne uvedenou bola opera „Montezuma“, ktorú uviedlo v roku 1781 divadlo San Carlo v Neapole.

Po štúdiách odišiel do Paríža, kde uviedol operu „Antigona“ (1790). V revolučnej dobe utiekol späť do Talianska a stal sa kapelníkom milánskeho dómu. Tu zotrval až do roku 1794. V tomto roku obdržal miesto kapelníka (maestro di cappella) v chráme Santa Casa v Lorete. V roku 1804 vystriedal Pietra Guglielmiho vo funkcii zbormajstra Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne.

V tejto funkcii, ako nadšený vlastenec, odmietol dirigovať Te Deum na počesť narodenia Napoleonovho syna Napoleona II.. Za tento čin ho zatkli a deportovali do Paríža. Napoleon sám však bol milovníkom Zingarelliho hudby, okamžite mu udelil milosť a udelil mu štátny dôchodok.

V roku 1813 sa stal riaditeľom konzervatória v Neapole a o tri roky neskôr sa stal zbormajstrom neapolskej katedrály po Giovannim Paisiellim. V týchto funkciách už zostal až do smrti v roku 1837. Medzi jeho žiakov z tohto obdobia patrili slávne mená ako Vincenzo Bellini, Michael Costa, alebo Saverio Mercadante.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Skomponoval cez 40 opier. Zingarelliho najslávnejšími operami sa stali „Giulietta e Romeo“ (1796) a predposledné dielo „Berenice“ (1811).

Jednak s ohľadom na zamestnania, ktoré zastával, ale tiež preto, že bol hlboko veriaci človek, je veľmi rozsiahle aj Zingarelliho chrámové dielo (omše, oratória, kantáty, moteta). Len pre chrám v Lorete skomponoval 541 diel a z toho 28 omší. Ešte mesiac pred smrťou vo veku 85 rokov, skomponoval rozsiahle oratórium „Útek do Egypta“ a requiem pre samého seba.

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • I quattro pazzi (1768 Neapol)
  • Montezuma (1781 Neapol)
  • Alsinda (1785 Miláno)
  • Ricimero (1785 Benátky)
  • Armida (1786 Rím)
  • Antigono (1786 Mantova)
  • Ifigenia in Aulide (1787 Miláno)
  • Artaserse (1789 Terst)
  • Antigone (1790 Paríž)
  • Pharamond (1790 ?)
  • La morte de Cesare (1790 Miláno)
  • Pirro, rè d'Epiro (1791 Miláno)
  • Annibale in Torino (1792 Turín)
  • Atalanta (1792 Turín)
  • L'oracolo sannita (1792 Turín)
  • Il mercato di Monfregoso (1792 Miláno)
  • La Rossana (1793 Janov)
  • La secchia rapita (1793 Miláno)
  • Artaserse (1793 Miláno)
  • Apelle (1793 Benátky)
  • Gerusalemme distrutta (1794 Florencia)
  • Alzira (1794 Florencia)
  • Quinto Fabio (1794 Livorno)
  • Il conte di Soldagna (1794 Benátky)
  • Apelle e Campaspe (1795 Bologna)
  • Gli Orazi e Curiazi (1795 Neapol)
  • Giulietta e Romeo (1796 Miláno)
  • Andromeda (1796 Benátky)
  • La morte di Mitridate (1797 Benátky)
  • Ines de Castro (1798 Milán)
  • Carolina e Mexico (1798 Benátky)
  • Meleagro (1798 Miláno)
  • I veri amici repubblicani (1798 Turín)
  • Il ratto delle Sabine (1799 Benátky)
  • Clitennestra (1800 Milán)
  • Edipo a Colono (1802 Benátky)
  • La notte dell'amicizia (1802 Benátky)
  • Il bevitore fortunato (1803 Miláno)
  • Il ritorno di Serse (1808 Modena)
  • Baldovino (1811 Rím)
  • Berenice, regina d'Armenia (1811 Rím)
  • Malvina (1829 Neapol)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]