Napoleon II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Napoleon II.
Francúzsky cisár
Napoleon II.
Napoleon II., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBonapartovci
Panovanie22. jún 1815 - 7. júl 1815
PredchodcaNapoleon I.
RegentJoseph Fouché
Biografické údaje
Pôvodné menoNapoléon François Charles Joseph Bonaparte
Narodenie20. marec 1811
Palais des Tuileries, Paríž, Prvé francúzske cisárstvo
Úmrtie22. júl 1832 (21 rokov)
Zámok Schönbrunn, Viedeň, Rakúske cisárstvo
PochovanieInvalidovňa, Paríž, Francúzsko
VierovyznanieKatolícka cirkev
Rodina
OtecNapoleon I.
MatkaMária Lujza Habsbursko-lotrinská
Ďalšie tituly
Kráľ Ríma
20. marec 1811 - 11. apríl 1814
Vojvoda Reichstadtu
22. júl 1818 - 22. júl 1832
Odkazy
Spolupracuj na CommonsNapoleon II.
(multimediálne súbory na commons)

Napoleon François Joseph Charles Bonaparte, vojvoda z Reichstadtu prezývaný Orlík (* 20. marec 1811, Paríž, Francúzsko – † 22. júl 1832, Viedeň, Rakúsko) bol syn francúzskeho cisára Napoleona Bonaparte a rakúskej arcivojvodkyne Márie Lujzy Habsbursko-lotrinskej, rímsky kráľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ako legitímny potomok cisára Napoleona bol jeho následníkom ako cisársky princ. Okrem toho niesol už v kolíske titul „Jeho veličenstvo rímsky kráľ“. O tri roky neskôr ríša jeho otca padla. Napoleon sa chcel vzdať trónu v prospech svojho syna, spojenecké sily mu však túto možnosť, na naliehanie ruského cára Alexandra I., zamietli.

29. marca 1814 malý princ v sprievode svojej matky, cisárovnej Márie Lujzy, opustil palác Tuileries. Ich prvá zastávka bol zámok Rambouillet, a potom v obavách pred postupujúcimi nepriateľskými vojskami pokračovali k zámku Blois. 13. apríla Mária Lujza a trojročný princ boli späť v Rambouillet. Stretli sa tam s otcom cisárovnej, rakúskym cisárom Františkom I. Dňa 23. apríla, v sprievode rakúskeho pluku, matka a syn opustili Rambouillet vo Francúzsku a boli presunutí do exilu v cisárskej Viedni.

V roku 1815, po porážke pri Waterloo, Napoleon znova odstupoval v prospech svojho syna, ktorého nevidel odkedy ho mocnosti uvrhli do vyhnanstva na ostrove Elba.

Orlík v tom čase už žil vo Viedni a všemožnými spôsobmi sa z neho snažili spraviť pravého Rakúšana. Oslovovali ho „Franz“ (podľa vzoru starého otca cisára Františka I). Neskôr v roku 1818 mu bol udelený titul vojvodu zákupskeho.

Na celom cisárskom dvore mu bola najbližšie mladá princezná Žofia Bavorská (matka neskoršieho cisára Františka Jozefa). Zvyšok dvora si ho viac menej držal od tela, ako nepríjemné dedičstvo. Celý život prežil skôr osamote, ktorú mu podľa možnosti zmierňoval jeho jediný priateľ, poručík Prokesch von Osten.

Rímsky kráľ, francúzsky cisársky princ, rakúsky arcivojvoda, vojvoda z Reichstadtu zomrel v mladom veku na tuberkulózu v zámku Schönbrunn vo Viedni dňa 22. júla 1832.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tulard Jean: Napoleon II.: legendy a skutečnost, vydala Mladá fronta, Praha 1994, ISBN 80-204-0502-X
  • Holler Gerd: Orlík, vévoda Zákupský : Napoleonův syn, vydavatelství Brána, Praha 1999, ISBN 80-7243-038-6
  • Liška Vladimír: Záhadné postavy českých dějin : osobnosti českých dějin 1. díl, nakladatelství Fontána, Olomouc 2003, ISBN 80-7336-120-5
  • Amelunxen Clemens: Napoleonův klan: rodina ve stínu imperátora, vydal Knižní klub, Praha 1998, ISBN 80-7176-889-8

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Napoleon II.