Chlodovik I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlodovik I., bronzová medaila z roku 1720

Chlodovik I. alebo Clovis I. (asi * 466 - † 511), bol z kráľovského rodu Merovejcov, synom kráľa Childericha I.

Charakteristika vlády[upraviť | upraviť zdroj]

496 - Prijal v Remeši rímske kresťanstvo
500 - zaviedol v poplatnosť Burgundsko
507 - získal v boji s Vizigótmi južnú Galiu (okrem prímoria medzi Pyrenejami a Rhonou)

Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi štyroch synov, ktorí získali ešte územie Alamánov (Švábov) a Durynkov v strednom Nemecku (až k sídlam Sasov) a podriadili si Bajuvary (Bavorsko). Po smrti bratov ríšu zjednotil Chlotar I.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Chlodovik nastúpil na trón po svojom otcovi. Za ženu si vzal Chrodichildu z burgundského kráľovského rodu. Pod jej vplyvom prijal krst. Nebol známy len tým, že prijal kresťanstvo, ale taktiež svojimi výbojmi. Okolo roku 486 zaútočil na Soissons, kde vládol Syagrius, rex Romanorum, Syagriovu armádu zničil[1] a Syagrius utiekol k vizigótskemu kráľovi Alarichovi II. (484507). Chlodovik naliehal na Alaricha, aby mu ho vydal. Ten tak urobil a Chlodovik Syagria zabil. V súvislosti s týmito udalosťami sa Frankovia zmocnili väčšiny severnej Galie. Najvýznamnejší vojenský úspech Chlodovik dosiahol v juhozápadnej Galii proti Vizigótom. V roku 502 uzavrel s Alarichom II. mier. Je celkom možné, že Alarich prisľúbil odvádzať Frankom daň. Napriek tomu Chlodovik vpadol do jeho kráľovstva. Došlo k bitke, počas ktorej bol Alarich zabitý. Týmto Chlodovik takmer zdvojnásobil územie obývané rímskymi a germánskymi poddanými. Došlo tak k spojenectvu s východorímskym cisárom Anastasiom I. Ten ho dokonca obdaroval titulom „consul aut augustus“. Chlodovik mal dosť veľkú moc na to, aby zjednotil Frankov. Pripojil a podmanil si územie Ripuárskych Frankov, ale aj územie ďalších franských kráľov. Zomrel roku 511 v Paríži a bol pochovaný v bazilike Svätých apoštolov, ktorú dal sám spolu s kráľovnou Chrodichildou postaviť. Kráľovná Chrodichilda odišla po smrti svojho muža do Toursu a tam slúžila v bazilike svätého Martina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kultura středověké Evropy, Jacques Le Goff, Odeon, 1991, str.44, ISBN 80-207-0206-7

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Merovejovci

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Chlodovik I.
Vladárske tituly
Predchodca
Childerich I.
Kráľ Frankov
481511
Nástupca
Chlodomir