Ľudovít VIII. (Francúzsko)

	Ľudovít VIII.
	francúzsky kráľ
Narodenie	5. september 1187; Paríž, Francúzsko
Úmrtie	8. november 1226 (39 rokov); Montpensier, Francúzsko
Odkazy
Commons	Ľudovít VIII.
	Biografický portál

Ľudovít VIII. (* 5. september 1187, Paríž, Francúzsko – † 8. november 1226, Montpensier) bol francúzsky kráľ z dynastie Kapetovcov, ktorý vládol v rokoch 1223 – 1226.

Bol synom Filipa II. Augusta a jeho prvej manželky Izabely Henegavskej.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1213 a 1215 – 1217 sa Ľudovít, podporovaný časťou rozhorčenej anglickej šľachty a škótskym kráľom Alexandrom II., pokúsil zmocniť anglického trónu. Ambiciózny plán však Ľudovítovi vďaka protistrane vedenej regentom Viliamom Marshalom nevyšiel a po nútenom odchode z anglického územia musel na otcove prianie odísť na juh Francúzska získať sľub vernosti od Simona z Montfortu.

Pán z Montfortu však v roku 1218 pri obliehaní Toulouse padol a Ľudovít sa na prianie pápeža Honoria III. pokúsil zničiť katarov za sľúbenú finančnú odmenu pre francúzske kráľovstvo. Asi šesť týždňov obliehal Toulouse, potom obliehanie vzdal a odtiahol, čo v konečnom dôsledku znamenalo oživenie albigenského hnutia.

Po otcovej smrti v júli 1223 prevzal vládu vo Francúzsku a o mesiac neskôr bol korunovaný v Reimse.

V roku 1226 sa Ľudovít na pápežove naliehanie znova vypravil proti katarom. Podarilo sa mu dobyť juhofrancúzske mesto Avignon, ktorého obliehanie zapríčinilo epidémiu.

„	Z mŕtvol mužov a koní, ležiacich všade okolo, sa dvíhali mračná veľkých, čiernych múch, ktoré si našli cestu do malých i veľkých stanov, medzi rolety a napadali potraviny a nápoje, a pretože ich neboli schopní nijako vypudiť zo svojich pohárov a tanierov, pôsobili medzi nimi náhlu smrť.	“
– Roger z Wendoveru^[1]

Potom sa vzdali bez boja mestá Nîmes, Beaucaire, Narbonne, Carcassonne, Montpellier, Pamiers a Castres. Pri návrate z úspešnej výpravy, vo veku 39 rokov, zomrel na dyzentériu.

Počas vlády sa kráľovi podarilo ovládnuť pôvodne anglické Anjou, Poitou, Limuzínsko, Périgord a v roku 1224 Saintonge. Ustanovil nedeliteľné kráľovské léno bez nárokov na dedenie vo vedľajších líniách.

Manželstvo a deti[upraviť | upraviť zdroj]

23. mája 1200 sa oženil s princeznou Blankou Kastílskou (1188 – 1252), dcérou kastílskeho kráľa Alfonza VIII. a Eleonóry Anglickej. Mali spolu nasledujúce detí:

Blanche (* 1205 – † cca 1206)
Agnes (* 1209 – † ako malé dieťa)
Philippe (* 9. september 1209 – † 1218)
Alphonse a Jean (* 26. január 1213 – † zomreli mladí)
Ľudovít IX. Svätý (* 25. apríl 1214 – † 25. august 1270), francúzsky kráľ ∞ 1234 Margaréta Provensalská (1221 – 1295), dcéra grófa Raimonda Beréngera IV. Provensalského a Beatrix Savojskej
Róbert I. Dobrý (* september 1216 – † 8. február 1250), gróf z Artois, zakladateľ rodu Artois ∞ 1237 Matilda Brabantská (cca 1224 – 1288), dcéra grófa Henricha Brabantského a Márie Hohenštaufskej
Jean Tristan (* september 1219 – † 1232), gróf z Anjou a Maine
Alfonz z Poitiers (* 11. november 1220 – † 21. august 1271), gróf z Poitou a z Toulouse ∞ Jana z Toulouse (* 1220 – † 1271), dcéra a dedička grófa Raimonda VII. z Toulouse a princeznej Sanchy Aragónskej
Philippe Dagobert (* 20. február 1222 – † 1232)
Izabela (* 3. marec/14. apríl 1224 – † 23. február 1269), zakladateľka opátstva klarisiek v Longchamp
Karol (* marec 1227 – † 7. január 1285), gróf z Anjou a Maine, kráľ Sicílsko-Neapolska od roku 1266, zakladateľ rodu Anjou ∞
- 1/ 1246 Beatrix Provensalská (1231 – 1267), dcéra grófa Raimonda Beréngera IV. Provensalského a Beatrix Savojskej
- 2/ 1268 Margaréta Burgundská (1250 – 1308), dcéra vojvodu Oda Burgundského a Matildy II. Burbonskej, grófky z Nevers, Auxerre a Tonnerr

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

DUBY, Georges. France in the Middle Ages 987-1460 : from Hugh Capet to Joan of Arc. Oxford : Blackwell Publishers, 1991. 360 s. ISBN 0-631-18945-9. S. 360. (anglicky)
EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0. (česky)
HALLAM, Elizabeth M; EVERARD. Capetian France 987-1328. 2. vyd. Harlow ; New York : Longman, 2001. 496 s. ISBN 0-582-40428-2. (anglicky)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ MCGLYNN, Sean. Mečem a ohněm: Ukrutnosti a zvěrstva středověkého válečnictví. Praha : Mladá fronta, 2010. ISBN 978-80-204-2211-8. S. 196.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít VIII. (Francúzsko)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludvík VIII. Francouzský na českej Wikipédii.

Francúzsky portál

Vladárske tituly
Ľudovít VIII. Kapetovci
Predchodca Filip II.	Kráľ Francúzska 1223 – 1226	Nástupca Ľudovít IX.

[Meč196-1] MCGLYNN, Sean. Mečem a ohněm: Ukrutnosti a zvěrstva středověkého válečnictví. Praha : Mladá fronta, 2010. ISBN 978-80-204-2211-8. S. 196.

[1]

z d u Panovníci Francúzska
Merovejovci	Pharamond Chlodio Merovech Childerich I. Chlodovik I. Chlodomir Teoderich I. Childebert I. Chlotar I. Teodebert I. Teodebald I. Charibert I. Chilperich I. Guntran I. Sigibert I. Childebert II. Teoderich II. Chlotar II. Dagobert I. Charibert II. Chlodovik II. Sigibert III. Chlotar III. Childerich II. Teoderich III. Chlodovik III. Dagobert II. Chlodovik IV. Childebert III. Dagobert III. Chilperich II. Chlotar IV. Teoderich IV. Childerich III.
Karolovci	Karol Martel Pipin Krátky Karolman I. Karol I. Ľudovít I. Karol II. Ľudovít II. Ľudovít III. Karolman II. Karol III. Odo I. Karol III. Prostý Róbert I. Raoul I. Ľudovít IV. Lothar Ľudovít V.
Kapetovci	Hugo Kapet Róbert II. Henrich I. Filip I. Ľudovít VI. Ľudovít VII. Filip II. Ľudovít VIII. Ľudovít IX. Filip III. Filip IV. Ľudovít X. Ján I. Filip V. Karol IV.
Valoisovci	Filip VI. Ján II. Karol V. Karol VI. Karol VII. Ľudovít XI. Karol VIII. Ľudovít XII. František I. Henrich II. František II. Karol IX. Henrich III.
Bourbonovci	Henrich IV. Ľudovít XIII. Ľudovít XIV. Ľudovít XV. Ľudovít XVI. Ľudovít XVII. Ľudovít XVIII. Karol X.
Bonapartovci	Napoleon I. Napoleon III.
Orleánska dynastia	Ľudovít Filip I.