Nico

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nico
Nico at Lampeter University - November 1985 (1).jpg
Základné informácie
Rodné meno Christa Päffgenová
Narodenie 16. október 1938
Kolín nad Rýnom, Nemecko
Úmrtie 18. júl 1988 (49 rokov)
Ibiza, Španielsko
Žáner Rock, experimentálny rock, art rock
Súvisiace
články
The Velvet Underground, John Cale

Nico vlastným menom Christa Päffgenová (* 16. október 1938 – † 18. júl 1988) bola nemecká modelka, herečka, speváčka a hudobníčka.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Nico sa narodila ako Christa Päffgen rodičom Hermannovi a Grete Päffgenovcom. Rodičia sa počas 2. svetovej vojny rozviedli a jej otec, ktorý slúžil vo wehrmachte, bol neskôr zastrelený. Nico žila chvíľu s matkou a jej rodičmi v meste Lübenau.

V 13-tich rokoch odišla do Berlína, kde začala pracovať v predajni s dámskym spodným prídlom KaDeWe. Neskôr vďaka jej fyzickej kráse začala toto prádlo propagovať ako modelka. V 15-tich rokoch ju znásilnil seržant americkej armády, ktorý bol za tento čin odsúdený na trest smrti.[1] V roku 1954 sa ako modelka zoznámila s fotografom Herbertom Tobiasom, ktorý jej prisľúbil, že jej pomôže v kariére. Práve on jej dal umelecké meno Nico (vraj podľa kamaráta Nikosa Papatakisa). Neskôr pôsobila v Paríži. Tu si ju na jednom večierku všimol režisér Federico Fellini, ktorý ju angažoval v jeho filme Sladký život (1960).

V roku 1961 sa Nico presťahovala do New Yorku, do štvrti West Village. V novembri 1961 sa na jednu noc stretla s Alainom Delonom, s ktorým mala pomer (páru sa narodil syn Ari Päffgen, ktorého vychovávala Delonova matka).

V roku 1963 sa začala aj jej spevácka kariéra piesňou pre film Strip Tease od Jacquesa Poitrenauda. Skladbu zložil Serge Gainsbourg. V decemri 1963 prvýkrát spievala pred obecenstvom v new-yorskom klube Blue Angel.

V roku 1965 sa zoznámila s členmi rock-and-rollovej skupiny Rolling Stones. Gitarista skupiny Brian Jones s ňou nahral jej prvý singel I′am not Saying / The Last Mile. V New Yorku sa zoznámila aj s avantgardným umelcom Andy Warholom, ktorý ju hneď angažoval v jeho filme Chelsea Girl.

Warhol bol aj manažérom skupiny The Velvet Underground, do ktorej angažoval aj Nico. So skupinou The Velvet Underground spolupracovala na albume The Velvet Underground & Nico (1967), kde naspievala vokály v troch skladbách. So skupinou neskôr prerušila spoluprácu, lebo sa do nej zamilovali dvaja lídri skupiny (Lou Reed a John Cale). V tom istom roku vydala aj svoj prvý sólový album Chelsea Girl, na ktorom tiež hrali členovia The Velvet Underground.

Medzi jej krátkodobých partnerov (či skôr milencov) patril aj Jim Morrison.

Jej posledný verejný koncert sa uskutočnil 6. júna 1988 v berlínskom klube Planetarium.

Nico zomrela v júli 1988 v dôsledku zranenia (krvácanie do mozgu) pri nehode na bicykli.[2]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 5. októbra roku 1985 Nico so svojou kapelou koncertovala v Kultúrnom stredisku Opatov v pražskom Južnom meste (Jižní město). Koncertu sa zúčastnilo okolo tisíc ľudí, Nico odohrala najmä piesne z nového albumu Camera Obscura (1985). Koncert uvádzal neskorší hudobný publicista Vojtěch Lindaur.[3]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Chelsea Girl (1967)
  • The Marble Index (1969)
  • Desertshore (1970)
  • The End... (1974)
  • Drama of Exile (1981)
  • Camera Obscura (1985)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LINDAUR, Vojtěch: Múza undergroundu Nico. In: REFLEX, roč. XXVII, 2016, č. 4, s. 66.
  2. Nico [online]. [Cit. 2012-11-13]. Dostupné online. (en)
  3. LINDAUR, Vojtěch: Nico v Praze. In: Reflex, roč. XXVI, 2015, č. 40, s. 58-59.