Nikétas Chóniates

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nikétas Chóniates
byzantský úradník, teológ, spisovateľ, historik
Nikétas Chóniates v stredovekom manuskripte, Viedeň, Rakúska národná knižnica
Nikétas Chóniates v stredovekom manuskripte, Viedeň, Rakúska národná knižnica
Osobné informácie
PseudonymAcominatus
Narodenie1155
 Chónai (Kolosea), Byzantská ríša
Úmrtie1215/1216
 Nikajské cisárstvo
Národnosťgrécka
SúrodenciMichal Chóniates
Dielo
Žánrekronika, teologický spis
Obdobieštvrtá križiacka výprava
Témydejiny Byzantskej ríše
Významné práceChroniké diégésis
(Letopisné rozprávanie)
Thésauros orthodoxias
(Poklad pravej viery)
Ovplyvnený

Nikétas Chóniates (iné prepisy: Niketas Choniates[1] alebo Nikétas Chóniatés[2], Nikitas Chóniatis; starogr. Νικήτας Χωνιάτης; * 1155, Chónai – † 1215/1216), prezývaný tiež Acominatus, bol vysoký byzantský úradník, spisovateľ, teológ a historik. Jeho bratom bol Michal Chóniates, rétor, básnik a aténsky biskup.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Niketas sa narodil v maloázijskom meste Chónai (odtiaľ meno Chóniates). Od raného detstva sa pod dohľadom svojho brata, neskoršieho aténskeho biskupa Michala vzdelával v rétorike a v práve. Svoje vedomosti následne zúžitkoval v úradníckych službách v Malej Ázii a Konštantínopole. Okrem iných úradov zastával post kancelára, správcu plovdivskej (filippopolskej) thémy, či úrad veľkého logothéta (megas logothetes, pôvodne šlo o titul logothetes ton sekreton) za vlády Izáka II.[1] Kariérny rast mu však pretrhlo dobytie Konštantínopolu počas štvrtej križiackej výpravy. Následne Niketas podobne ako mnohí iní žil v Nikajskom cisárstve v exile, kde však už žiaden významnejší úrad nezískal.[1]

História Nikétu Chóniata, opis z roku 1286, dnes Oxford

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Thésauros orthodoxias (lat. Thesaurus Orthodoxae Fidei, Poklad pravej viery[2])

Teologicko - filozofické dielo o herézach. Bol publikovaný len sčasti.[3]

  • Chroniké diégésis (Letopisné rozprávanie)

Dielo sa skladá z 21 kníh, popisuje udalosti z rokov 1118  – 1206, čím nadväzuje na prácu Anny Komnény a Jána Zonara. V diele využíva typický archaizujúci komnénovský štýl a nie je len faktografickou kronikou, ale obsahuje viacero umeleckých replík, ktoré uňho často dostávajú prednosť pred faktami.[2]

"História je najznamenitejší odkaz a najkrásnejší vynález Grékov."

Dielo obsahuje dodatok - popis umeleckých diel zničených alebo odcudzených počas štvrtej križiackej výpravy.[1]

  • De statuis (Na sochách zničených Latiníkmi)

Obraz v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Baudolino od Umberta Eca je Chóniates zachránený Baudolinom počas obliehania Konštantínopola, jedna z hlavných postáv
  • A Death in the Venetian Quarter od Alana Gordona, hlavná postava

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Choniates, Niketas. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 202 – 203.
  2. a b c DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 196 a 208 – 209.
  3. CHONIATES, NIKETAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 42.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]