Preskočiť na obsah

Noc dlhých nožov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hoci nemecká verejnosť nevyjadrovala znepokojenie v prípadoch keď boli aktivity SA namierené proti Židom, komunistom a socialistom, od roku 1934 nastala všeobecná obava ohľadne občianskych násilností páchaných touto organizáciou.[1]
Ernst Röhm, hlavný predstaviteľ Sturmabteilungu, v Bavorsku (1934)

Noc dlhých nožov (po nem. Prehrať Nacht der langen Messer alebo Operácia kolibrík) bola akcia z 29. na 30. júna 1934, počas ktorej sa Adolf Hitler zbavil nepohodlných vodcov organizácie Sturmabteilung – SA (ľudovo prezývaní hnedé košele, podľa typických uniforiem), ktorá bola paramilitantnou vetvou NSDAP. Okrem členov SA sa Hitler zbavil aj nepohodlných protivníkov z oblasti politiky alebo cirkvi.

SA malo už 2,5 miliónov príslušníkov a Ernst Röhm a niektorí vodcovia SA hovorili o nutnosti ďalšej, čisto socialistickej revolúcie. Navrhovali tiež, aby SS a SA podliehali jednotnému ministerstvu obrany, ktoré mal riadiť Röhm. Hitler dospel k záveru, že proti SA treba zasiahnuť. V noci z 29. na 30. júna a počas nasledujúceho víkendu dal zatknúť a popraviť najmenej 85 osôb, aj keď niektoré pramene hovoria až o stovkách alebo tisícoch ľudí. Presný počet obetí ostal štátnym tajomstvom a Hermann Göring nariadil spáliť všetky dokumenty súvisiace s akciou. Najpravdepodobnejší odhad je asi 200 ľudí. Počas noci dlhých nožov prebehla čistka aj v Hitlerovej strane NSDAP, v strane bolo popravených vyše tisíc prívržencov NSDAP. Po noci dlhých nožov sa chopili moci jednotky Schutzstaffel (SS) a tajná polícia - Geheime Staatspolizei (Gestapo), pod vedením generála polície Reinharda Heydricha sa budovala spravodajská služba NSDAP-SD.

V Nemecku nikto proti udalostiam neprotestoval, naopak mnohí ich privítali, napríklad dôstojnícky zbor. Umierajúci Hindenburg dokonca poslal Hitlerovi telegram: "Zachránili ste nemecký národ pred veľkým nebezpečenstvom. Kto sa chce zapísať do dejín, musí vedieť preliať krv".

Hitler následne (3. júla) legalizoval zásah vydaním Zákona o opatreniach nutnej obrany štátu, v ktorom ich označuje za opatrenia proti vlastizradným útokom. Neskôr propaganda tvrdila, že Röhm pripravoval puč. V dôsledku zásahu stratila SA politickú dôležitosť a vzrástla moc SS.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kershaw (1998) s. 508

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]