Norimberské zákony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Norimberské zákony boli dva ústavné zákony prijaté 15. septembra 1935 na zasadaní Ríšskeho snemu v Norimbergu, ktoré sa týkali občianstva a nemeckého pôvodu občanov, v širšom zmysle aj nasledujúce nemecké zákonné úpravy a vykonávacie predpisy obsahujúce nástroje na perzekúciu tzv. „rasovo menejcenného obyvateľstva“.

Tieto zákony sa stali základom pre neskoršie vylúčenie Židov z nemeckej spoločnosti, na ich základe sa konalo prenasledovanie, nacistická rasová diskriminácia a genocída. Tieto zákony legitimizovali vlnu antisemitských nepokojov a akcií.

Zákony sa stali základom obdobných úprav aj v Nemeckom okupovaných/ovplyňovaných štátoch, napr. v Protektoráte Čechy a Morava a v prvej Slovenskej republike.

Jednotlivé zákony[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý zákon (Zákon o ríšskom občianstve) stanovil, že občanom Ríše môže byť len občan s "príbuznou krvou". Židia ním následne stratili všetky svoje politické práva. Do roku 1943 bol zákon doplnený 13 krát, týmto dochádzalo k zbavenie všetkých občianskych práv pre židov.

Druhý zákon (Zákon o ochrane nemeckej cti a krvi) zakázal uzatvárať manželstvá medzi Nemcami a Židmi. Židovským domácnostiam bolo zakázané zamestnávať nemeckých služobníkov.

V širšom zmysle sem patrí aj napr. zákon o vlajke a štátnom znaku a neskorší zákon o zdravom manželstve. Na realizáciu týchto zákonov sa postupne vydávali vykonávacie predpisy, prvý z nich 14. novembra 1935, ktorý stanovoval, kto má byť v zmysle daných zákonov považovaný za Žida či židovského miešanca.