Nosová samohláska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nazálna alebo nosová samohláska (nosovka, nazála) je samohláska, pri ktorej sa pri artikulácii zapája ústna aj nosová dutina, čo je umožnené poklesom (mäkkého podnebia). Ak sa v písme zaznamenávajú, tak najčastejšie tildou (románske jazyky) nad alebo chvostíkom (poľština a kašubčina) pod príslušným písmenom (samohláskou); niektoré jazyky nosové samohlásky graficky neodlišujú (napr. franc. Fin de siècle [ˌfɛ̃ dəˈsjɛkl] – tilda sa uplatní len vo fonetickom prepise).

Diakritické znamienka[upraviť | upraviť zdroj]

Nosovky v ďalších jazykoch[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalej sa nosové samohlásky vyskytujú v románskych jazykoch (francúzština, portugalčina, katalánčina) a indických jazykoch a v dialektoch niektorých jazykov, napr. v nemeckých nárečiach švábčine a bavorčine.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nazální samohláska na českej Wikipédii.

Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]