Nová radnica (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′39″S 17°06′34″V / 48,144256°S 17,109446°V / 48.144256; 17.109446
Nová radnica
budova
Bratislava Magistrat.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′39″S 17°06′34″V / 48,144256°S 17,109446°V / 48.144256; 17.109446
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-834/0
 - dátum zápisu 7. 10. 1986
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Nová radnica (tiež Magistrát mesta Bratislavy) je budova na Primaciálnom námestí v Bratislave od autora Emila Belluša.

Prudký povojnový rozvoj mesta Bratislava zapríčinil, že Primaciálny palác už kapacitne nepostačoval radničným účelom. Preto bola vypísaná u nás prvá povojnová architektonická súťaž na budovu novej radnice. V historickom centre mesta sa mala postaviť budova, ktorá by vytvorila so staršou radnicou a palácom jednotný celok. Výsledný návrh od Emila Belluša bol posudzovaný kladne v rámci prístupu k historickým pamiatkam. Autor sa otázkou postavenia novej radnice zaoberal aj teoreticky, a to už v roku 1939 v časopise Technický obzor slovenský, kde bola uverejnená jeho štúdia s názvom Problém novej radnice hlavného mesta Slovenska.

Nová radnica stojí na mieste bývalého jezuitského kláštora, ku ktorému sa plánovalo pristavať len nové, moderné krídlo. Avšak už pri prípravných prácach sa zrútila čelná časť kláštora, teda bolo nevyhnutné navrhnúť a postaviť aj čelnú fasádu, orientovanú priamo do Primaciálneho námestia. V budove našli svoje priestory všetky administratívne zložky každodennej správy, pričom pôvodne používané budovy a priestory boli prenechané pre reprezentačné, galerijné, muzeálne a expozičné účely, zasadnutia a svadobné obrady.

Budova má pôdorys tvaru písmena “T“ s čistou administratívnou prevádzkou. Štyri nadzemné podlažia vrcholia šikmou strechou s vikiermi. Parter ukončuje kordónová rímsa, nad ktorou sa nahádza pás francúzskych okien prvého poschodia. Vo vyšších podlažiach sa fasáda zjednodušuje. Celkovo nie je koncipovaná symetricky, autor tu vytvoril priechodný parter v podobe prístavkom na štyroch stĺpoch. Kolmé krídlo je dlhšie, kŕčkom napojené na hlavnú budovu a ukončené plochou strechu. V hmote je akcentovaná zasadacia miestnosť, čo sa na fasáde prejavuje ako arkier s reliéfnou výzdobou. Konštrukcia bola vyhotovená ako skelet s výplňovým tehlovým murivom. Vonkajšia povrchová úprava je riešená obkladom plochými kamennými platňami. Fasáda svojím článkovaním reaguje na historické okolie.

Stavba bola zrealizovaná v roku 1948 a nachádza sa na mieste bývalého Ormosdyho paláca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-03-01]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007
  • Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, 2002
  • Projekt 7- 8, 1969, s. 59
  • Kusý, M.: Emil Belluš /profily/, TATRAN, Bratislava, 1984