Zobrazenie zdroja stránky Níšápúr

{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name        = Níšápúr
| native_name    =per. نیشابور
| other_name     =
| category      = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image       =Nishapur Panorama at north view.jpg
| image_caption   = Panoráma dnešného Níšápúru
| image_compl    = 
<!-- *** Symbols *** -->
| flag        = 
| symbol       = 
<!-- *** Name *** -->
| etymology     = 
| official_name   = 
| motto       = 
| nickname      = 
| nickname_note   = 
<!-- *** Country etc. *** -->
| country      = Irán
| country_flag    = 1
| state_type     = Provincia
| state       = [[Chorásán Razaví]]
| region       = [[Níšápúr (šahrestan)|Níšápúr]]
| region_type  = [[Šahrestan]]
| histregion     = 
| district      = 
| commune      = 
| municipality    = 
| capital      = 
<!-- *** Locations *** -->
| elevation     = 1213
| lat_d       = 36
| lat_m       = 12
| lat_s       = 48
| lat_NS       = S
| long_d       = 58
| long_m       = 47
| long_s       =45
| long_EW      = V
| coordinates_type  =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area        = 
<!-- *** Population *** -->
| population     = 
| population_metro  =
| population_date  =
| population_density =
<!-- *** History & management *** -->
| established    = starovek, asi 3. storočie pred Kristom
| established_type  = 
| mayor       = 
| mayor_party    = 
<!-- *** Codes *** -->
| timezone      = UTC +3:30
| timezone_DST    = UTC +4:30
<!-- *** Maps *** -->
| map        = Iran relief location map.jpg
| map_background   = 
| map_caption    = Poloha mesta na mape Iránu
| map_locator    = Irán
<!-- *** Websites *** -->
| commons      = Nishapur
| statistics     = 
| website      =http://neyshabur.ir/home/}}

'''Níšápúr''' (iné mená pozri nižšie) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] na severovýchode [[Irán]]u. Mesto sa nachádza v širokej, dobre zavlažovanej a úrodnej [[Nížina|nížine]] na južnom úpätí pohoria [[Bínálúd]]. V minulosti viackrát zmenilo polohu. V okolí sa pestujú [[obilniny]] a [[bavlna]]. Medzi mestské odvetvia patrí poľnohospodársky priemysel a výroba [[Koberec|kobercov]] a [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]]. Po ceste a [[Železnica|železnici]] s je mesto spojené s [[Teherán]]om a [[Mašhad]]om. V roku 2006 malo 208 860 obyvateľov.<ref name=":0">Neyshābūr In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopedia Britannica]]
|url=https://www.britannica.com/place/Neyshabur
|dátum prístupu=2020-12-21
|jazyk=en}}</ref><ref name="HCIW" />

== Mená ==
* po perzsky: نیشابور
* v prepise: '''Níšápúr'''<ref>keramika In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/keramika
|isbn=978-80-89524-30-3
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto= Bratislava
|dátum prístupu=2020-12-21
|jazyk=sk}}</ref> (iné prepisy: '''Nišápúr'''<ref name=SP>{{Citácia periodika
|periodikum=[[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]
|url=https://books.google.sk/books?id=wSQIAQAAMAAJ&q=Ni%C5%A1ap%C3%BAr&dq=Ni%C5%A1ap%C3%BAr&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj9rKbl29_tAhXrxIsKHRQPAHoQ6AEwAHoECAAQAg
|vydavateľ=[[Matica slovenská]]
|miesto=Martin
|rok=2005
|jazyk=sk
|strany=246
|zväzok=121}}</ref>, '''Nišápur'''<ref>{{Citácia knihy
|titul=Dějiny užitého umění: od nejstaršich dob po současnost
|strany=545
|vydavateľ=[[Odeon]]
|miesto=Praha
|rok=1983
|jazyk=cs
|meno=Henry de
|priezvisko=Morant}}</ref><ref name=":TAU">{{Citácia knihy
|priezvisko=Tauer
|meno=Felix
|odkaz na autora=Felix Tauer
|titul=Svět islámu. Dějiny a kultura
|vydanie text=2. Vyd.
|vydavateľ=[[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
|miesto=Praha
|rok=2006
|isbn=80-7021-828-2
|strany=111n, 200, 283}}</ref>, '''Nišapúr'''<ref name=SP/>, '''Níšápur'''<ref>{{Citácia knihy
|titul=[[Historická revue]]
|url=https://books.google.sk/books?id=TLQrAQAAIAAJ&q=N%C3%AD%C5%A1%C3%A1pur&dq=N%C3%AD%C5%A1%C3%A1pur&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiuocX53N_tAhWC_aQKHfZ4DlcQ6AEwAHoECAAQAg
|miesto=Bratislava
|strany=24
|zväzok=20
|vydavateľ=KLEIÓ
|rok=2009
|jazyk=sk}}</ref>, niekedy aj '''Níšábúr'''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Novák
|meno=Ľubomír
|titul=Iránske jazyky a dialekty
|url=https://dl1.cuni.cz/pluginfile.php/927407/mod_resource/content/1/%C3%ADr%C3%A1nsk%C3%A9%20jazyky.pdf
|dátum prístupu=22.12.2020
|vydavateľ=[[Masarykova univerzita v Brne]]
|strany=37
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
* meno pochádza zo starovekého ''név-šápúr'', odvodeného od jeho zakladateľa [[Šápúr I.|Šápúra I.]], významovo približne: spravodlivé, dobré mesto Šápúra<ref name=":2">NISHAPUR i. Historical Geography and History In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul= [[Encyclopaedia Iranica]]
|url=https://iranicaonline.org/articles/nishapur-i
|dátum prístupu=2020-12-22}}</ref>
* v [[Novoperzština|novoperzštine]] aj '''Néšápúr<ref name="HCIW" />''' (nesprávne aj: '''Nejšápúr'''<ref name=":1" />), v stredoveku vyslovované '''Níšávúr'''<ref name="HCIW">NISHAPUR In: {{Citácia knihy
|titul=Historic Cities of the Islamic World
|vydavateľ=[[BRILL]]
|miesto=Leiden, Boston
|rok=2007
|isbn=978-90-04-15388-2
|jazyk=en
|editor=[[Clifford Edmund Bosworth]]
|strany=421{{--}}423}}</ref>, v [[Stredoperzština|stredoperzštine]] aj '''Névšáhpuhr'''<ref name=":1" />
* po [[Arabčina|arabsky]]: '''Najsábúr''', '''Nisábur''' alebo '''Nísábúr''', v klasickej arabčine: '''Najšábúr'''<ref name="HCIW"/><ref name=":2" /><ref name=":IS2">NISHAPUR In: {{Citácia knihy
|editori=C. E. Bosworth, E. van Donzel, W. P. Heinrichs, G. Lecomte et al
|titul=[[The Encyclopaedia of Islam]]
|vydavateľ=[[E. J. Brill]]
|miesto=Leiden
|rok=1995
|isbn=90-04-09834-8
|strany=62{{--}}64
|jazyk=en
|typ zväzku=Vol.
|zväzok=VIII. NED{{--}}SAM
|vydanie text=2nd Ed.}}</ref>
* v minulosti nieslo aj čestný názov '''Íránšahr'''<ref name="HCIW"/>
* po {{VJZ|hye|'''Niu-Šapuh'''}}<ref name="HCIW"/><ref name=":IS2" />
 
== História ==
História mesta siaha do staroveku. Jeho zakladateľom bol zrejme perzský kráľ [[Šápúr I.]] vládnuci v 3. storočí pred Kristom. Podľa niektorých názorov však staroveké mesto nebolo založené do čias [[Šápúr II.|Šápúra II.]]<ref name="HCIW" /> Je možné, že bolo Šápúrom II. prestavané.<ref name=":2" /> V tomto období patrilo spolu s [[Merv]]om, [[Herát]]om and [[Balch]]om k štyrom najväčším mestám [[Chorasán (historické územie)|Chorásánu]], bolo centrom regiónu Abaršahr. V 5. storočí slúžilo ako rezidencia sásánovského panovníka [[Jazdkart II.|Jazdkarta II.]] Neďaleko mesta sa tiež nachádzal [[Burzín-Mihr]] (aj Ádur Burzén-Mihr), jeden z troch najposvätnejších [[Zoroastrizmus|zoroastrijských]] chrámov ohňa v období [[Sásánovci|Sásánovcov]].<ref name=":0" /><ref name="HCIW" /><ref name=":IS2" /> Ide možno o dnešný [[Kuh-e Benálúd]]. Od 5. storočia bolo mesto aj sídlom [[Nestoriánstvo|nestoriánskeho]] biskupa.<ref name=":2" />

[[Súbor:Omar Khayyam Mausoleum 254.jpg| Mauzóleum [[Omar Chajjám|Omara Chajjám]]a v Níšápúre|vľavo|náhľad]]
Niekedy v rokoch 651/652 mesto dobyl arabský správca [[Basra (mesto v Iraku)|Basry]] Abd Alláh ibn Ámir. Arabská nadvláda viedla k strate predošlého významu. V meste dokonca nesídlila ani stála vojenská posádka. V rokoch 656/7 Arabi o mesto prišli počas vnútorných sporov medzi [[Alí]]m a kalifom [[Mu'ávija I.|Mu'avíjom]]. Vlády v meste sa ujal [[Péróz III.]], syn [[Jazdkart III.|Jazdkarta III.]] a dcéry posledného sásánovského správcu mesta [[Kanáranga]].<ref name="HCIW" /> Do rúk [[Arabský kalifát|kalifátu]] sa mesto znovu dostalo asi o desať rokov po tom, čo [[Mu'ávija I.|Mu'ávija I.]] Alího porazil a vyslal Abd Alláha, aby znovu dobyl [[Chorasán (historické územie)|Chorásán]] a [[Sidžistán]]. V nasledujúcom období mesto spravovali umajjovskí správcovia. Z nich zrejme najvýraznejší bol [[Abd Alláh ibn Cházim]], ktorý proti [[Umajjovci|Umajjovcom]] povstal, no bol porazený. Mesto následne stratilo svoj význam, pretože bolo zatienené Arabmi preferovaným [[Merv]]om.<ref name="HCIW" /><ref name=":2" /><ref name=":IS2" />

[[Súbor:Binalud_Mountain_-_Summer_-_Nishapur_(14).JPG|náhľad|Pohorie [[Bínálúd]] pri Níšápúre v lete]]
[[Súbor:Tomb of Kamal-ol-Molk (Neyshabur) 003.jpg| Hrobka perzského maliara [[Kamál al-Molk|Kamála al-Molk]]a |vľavo|náhľad]]
Nová kapitola dejín mesta sa začala s príchodom lokálnej perzskej dynastie [[Táhirovci (Perzia)|Táhirovcov]]. Táhirovec [[Abdulláh bin Táhir]] (aj Abd Alláh ibn Táhir) urobil mesto svojim hlavným sídlom a Níšápúr vo významností čoskoro predbehol [[Merv]]. Podieľ na tom mali aj lepšie klimatické podmienky v okolí mesta. Darilo sa poľnohospodárstvu i výrobe textilu. Stalo sa tiež kultúrnym centrom. V roku 863 Chorásán dobyli [[Saffárovci]] ([[Ja`kúb ibn al-Laíth as-Saffár]]), čím sa územie dostalo do víru bojov. Striedavo prevládal vplyv Saffárovcov a iných miestnych vodcov. Pokoj krajine priniesla až vláda [[Sámánovci|Sámánovcov]], ktorých panovník [[Ismá‘íl ibn Ahmad]] mesto v roku 900 dobyl.<ref name="HCIW" /><ref name=":2" /><ref name=":IS2" />

[[Súbor:Panorama_of_Nishapur_Jameh_Mosque.jpg|náhľad|Džámí masdžid v Níšápúre, šiítska mešita v meste]]
[[Súbor:The_Entrance_Central_of_Nishapur_Jame_Mosque.jpg|náhľad|Vstup do Džámí masdžid]]
Pod [[Sámánovci|sámánovskou]] nadvládou mesto prosperovalo a bolo hlavným mestom provincie Chorásán. V meste sa obzvlášť darilo výrobe [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] a luxusných látok. Dobrá hospodárska situácia znamenala vznik silnej vrstvy [[patricij]]ského meštianstva, ktorú reprezentovali obchodníci, remeselníci, úradníci a učenci. V meste pôsobili významní moslimskí teológovia a právnici z dvoch hlavných [[Madhab|madháb]] - [[Hanífovský madhab|hanafí]] a [[Šáfiovský madhab|šáfií]]. Koncom 10. storočia v Níšápúre pôsobila tiež asketická a pietistická sekta [[kerrámíjja]]. Menšinovo boli v meste zrejme zastúpení aj prívrženci [[Alí]]ho a hnutia [[Mu’tazila|mu’tazily]]. Arabskí historici mesto v tomto období popisujú ako husto zaľudnené sídlo rozdelené na 42 častí. Jeho súčasťou bola mestská citadela, správne mesto a predmestie. Medzi významné budovy patrila [[Saffárovci|saffárovská]] mešita vystavaná [[Amr bin al-Laíth|Amrom]], verejný trh nazývaný al-Mu'askar a dva veľké paláce. Mesto bolo obohnané viacerými hradbami, citadela mala dve brány, mesto štyri. Opevnené bolo aj predmestie. Mesto a mestské záhrady boli zavlažované sústavou kanálov z neďalekého vodného toku Saghávar, vďaka čomu bolo najúrodnejšou oblasťou v [[Chorasán (historické územie)|Chorásáne]].<ref name="HCIW" /><ref name=":2" /><ref name=":IS2" />

[[Súbor:KhayamGarden_oldEnterance.jpg|vľavo|náhľad|Záhrady [[Omar Chajjám|Omara Chajjáma]], starý vchod]]
V roku 1037 mesto dobyl seldžucký vodca [[Tugril Beg I.]], ktorý ho dočasne ustanovil hlavným mestom [[Seldžucká ríša|Seldžuckej ríše]]. Pre seldžuckú expanziu na západ Níšápúr čoskoro vystriedal [[Rajj]] a iné mestá. Istý čas v Níšápúre prebýval seldžucký panovník [[Alp Arslán]] a vezír [[Nizám al-Mulk]]. Súčasťou ríše [[Seldžukovci|Seldžukovcov]] bolo mesto až do roku 1142, keď ho za vlády [[Ahmad Sandžar|Ahmada Sandžara]] dočasne okupovala [[Chórezmská ríša]]. V roku 1153 mesto vyplienili [[Oguzi|oguzskí Turci]], čo viedlo k tomu, že väčšina obyvateľov utiekla do predmestia [[Šádjách]] (aj Šádják), ktoré bolo rozšírené a opevnené. Mestu vládli formálne seldžuckí správcovia, ktorí avšak v skutočnosti vystupovali ako samostatní vládcovia. Postupne sa pri moci vystriedali [[al-Mu'ajjid]] (Mo’ajjed-ad-Dín Aj Aba), [[Tughán Šáh Abú Bakr]] a [[Sandžar Šáh]]. Začiatkom leta 1187 mesto dobyl chórezmský panovník [[Tekiš Šáh]] a mesto ríša vo svojej držbe udržala až do roku 1202, keď ho dobyli [[Ghórovci]] (či [[Ghúrovci]]).<ref name="HCIW" /><ref name=":2" /><ref name=":IS2" />

Prosperita mesta v tomto období výrazne poklesla. Dlhotrvajúce ničivé vojny, povstania a zemetrasenia v rokoch 1145 a 1208 mali ničivé následky. Popis zdevastovaného sídla z tohto obdobia podáva cestovateľ [[Jákut]], ktorý mesto v roku 1216 navštívil. Osud starého mesta bol spečatený v roku 1221, keď ho dobyli a zrovnali so zemou [[Mongolská ríša|Mongoli]] na čele s [[Tolujchán]]om. Hoci sa mesto čoskoro obnovilo, jeho zlaté časy boli dávno preč. Nové mesto bolo vystavané na mieste bývalého predmestia [[Šádjách]] a na tomto mieste bolo mesto obnovené aj po ničivom zemetrasení v roku 1280.<ref name="HCIW" /><ref name=":2" /><ref name=":IS2" />

[[Súbor:Prise_de_Nîshâbûr_(1294).jpeg|náhľad|[[Gazan]] vstupuje do mesta (1294)]]
V 14. storočí mesto podľa perzského učenca [[Hamdulláh Mustaufí al-Kazvíní|Hamdulláha Mustaufího al-Kazvíního]] opäť prosperovalo a [[Ibn Battúta]] ho dokonca pre jeho produktivitu a úrodnosť nazval ''Malým Damaškom''. Chválil tiež miestne [[Madrasa|madrasy]]. V nasledujúcom období začal význam mesta upadať.<ref name="HCIW" /> Po rozpade [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]] sa stalo súčasťou ríše [[Ílchánovci|Ílchánovcov]], v 30. rokoch 14 storočia ho získali [[Sarbadárovci]]. V roku 1381 sa stalo súčasťou ríše [[Tímúr]]a. Vplyv mesta opäť upadol, pretože [[Tímúrovci]] preferovali [[Samarkand]] a [[Herát]]. Neskôr [[Safíjovci|Sáfíjovci]], ktorí mesto získali, vybudovali ako nové centrum Chórásánu [[Mašhad]].<ref name=":2" />

[[Súbor:Abbasi caravanserai of Nishapur 6.jpg|náhľad|Abbasi [[karavanserail]] v Níšápúre|vľavo]]Španielsky cestovateľ [[Ruy González de Clavijo]] Níšápúr v roku 1404 popisuje ešte ako veľké a prosperujúce mesto, už o rok neskôr však bolo zničené ničivým zemetrasením. Dnešné mesto bolo preto vybudované asi 5 kilometrov severozápadne. Na počiatku vlády [[Abbás I. (Perzia)|Abbása I.]] bolo mesto viackrát napadnuté [[Uzbekovia|Uzbekmi]] ([[Abdulláh II.]] z rodu [[Šajbánovci|Šajbánovcov]]) a v rokoch 1750/1 bolo spolu s ďalšími chorásánskymi mestami dobyté a vyplienené Afgáncom [[Ahmad Šáh Dorráni|Ahmadom Šáhom Dorránym]]. Afgánski správca Abbás-koli mesto prestaval. V roku 1796 sa stalo súčasťou [[Kádžárovci|kádžárovskej]] Perzie.<ref name=":2" />
[[Súbor:Cutting_and_grinding_turquoise_in_Meshed,_Iran._1973.jpg|náhľad|Rezanie a brúsenie tyrkysu v Níšápúre, fotografia z roku 1973]]
Mesto malo v 19. storočí stále hradby, počet obyvateľov západní cestovatelia odhadli iba na 8 000 v roku 1845 a 10 000 v roku 1889. Koncom 19. storočia mal mať Níšápúr živý a rozsiahly bazár a kolóniu arménskych obchodníkov. Neďaleko mesta v Bár-e Ma'den sa ťažili [[tyrkys]]y.<ref name=":2" />

V meste sa nachádzajú hrobky [[Omar Chajjám|Omara Chajjáma]] a [[Faríduddín Muhammad Attár|Faríduddína Muhammada Attára]].<ref name=":2" /><ref name=":IS2" />

== Významné osobnosti ==
[[Súbor:Ligna moskeo ĉe Nejŝaburo (Irano) 001.jpg| Drevená mešita v Níšápúre|náhľad]]
Údaje podľa:<ref name="HCIW" /><ref name=":2" /><ref name=":IS2" /><ref>{{Citácia knihy
|titul=Velké postavy východního myšlení: slovník myslitelů
|vydavateľ=Prostor
|rok=1998
|isbn=978-80-85190-93-9
|jazyk=cs
|priezvisko=McGreal
|meno=Ian P
|miesto=Praha
|strany=528}}</ref>

* [[Abú Muhammad Džuvajní]] (10.{{--}}11. storočie), moslimský učenec, teológ a právnik
* [[Al-Džuvajní|Abu 'l-Ma'álí al-Džuvajní]] (11. storočie), moslimský učenec, teológ a právnik, syn Muhammada Džuvajního, prezývaný aj Imám al-Ḥaramain
* [[Muslim ibn al-Hadždžadž Níšápúri]] (9. storočie), moslimský učenec
* [[Abú Bakr Muhammad ibn Išák]] (9.{{--}}10. storočie), moslimský učenec, askéta, vodca hnutia kerrámíjja
* [[al-Hákim al-Najsábúrí]] (aj [[Ibn al-Bajji']], 933{{--}}1014), moslimský učenec, tradicionalista
* [[Al-Thálibí|Abú Mansúr al-Tha'álibí]] (9.{{--}}11. storočie), perzský spisovateľ
* [[Hasanak Míkáli]] (10.{{--}}11. storočie), vplyvný minister [[Mahmúd z Ghazní|Mahmúda z Ghazny]]
* [[Kušajrí]] (* 986), moslimský mystik, súfi
* [[Omar Chajjám]] (okolo 1021{{--}}1122), perzský vedec, matematik, astronóm a básnik z 
* [[Hadži Bektaš Veli]] (13. storočie), moslimský mystik a filozof
* [[Faríduddín Muhammad Attár]] († asi 1229), perzský básnik a mysliteľ
* [[Fattáhí Níšábúrí]], perzský básnik z 15. storočia
* [[Kamál al-Molk]] (* 1848{{--}}† 1940), perzský maliar, zomrel v meste 
* [[Gholamali Baratzadeh]] (* 1985), iránsky reprezentant v športovom lezení

== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Attar Mausoleum 256.jpg|Mauzóleum [[Faríduddín Muhammad Attár|Faríduddína Muhammada Attára]]
Súbor:Nishapur train station-passengers portal 2.JPG|Vlaková stanica v meste
Súbor:Azizi Cultural complex - Janbazan blv - Nishapur 3.JPG|Kultúrny komplex Azizi
Súbor:Bibi Shatia Moque and mausoleum - Nishapur 49.JPG|Bibi Šatia, mauzóleum a mešita
Súbor:Amin Al-Islami Mansion 4.jpg|Rezidencia Amín al-Islámi, iránska kultúrna pamiatka
Súbor:A (30).jpg|Starý dom v meste, iránska kultúrna pamiatka
Súbor:Partal of an old house near nishapur grand mosque 12.JPG|Portál starého domu Idiani v Níšápúre, iránska kultúrna pamiatka
Súbor:Abulfazli Tekieyeh of Nishapur(Abu al-Fadhli Takiyah Mosque of Nishapur) portal after reconstruction 2.JPG|Portál mešity Abú al-Fádl Takijáh
Súbor:Mahdia Mosque of Nishapur - September 27 2013 1.JPG|Mešita Mahdia
Súbor:Roofed Bazaar of nishapur (8).JPG|Bazár v Níšápúre
Súbor:Abbasi Karvansaray in Neyshabur.jpg|Abbasi [[karavanserail]]
Súbor:Mother Statue-Nishapur (10).jpg|Socha matky v meste
Súbor:Hafez of Shiraz Statue - Hafez sq - Nishapur 4.JPG|Socha [[Chvádže Šamsuddín Muhammad Háfiz|Háfiza Širázího]]
Súbor:Nishapur freedom sq 5.JPG|Námestie slobody v Níšápúre
Súbor:Iwan of an Imamzadeh at the tomb of Omar Khayyam.jpg|[[Íván]] v hrobke Omara Chajjáma
</gallery>

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.iranicaonline.org/articles/nishapur-06-archeology NISHAPUR vi. Archeology na Encyclopedia Iranica (po anglicky)]
* [https://www.metmuseum.org/toah/hd/nish/hd_nish.htm The Metropolitan Museum’s Excavations at Nishapur (po anglicky)]


[[Kategória:Mestá v Iráne]]
[[Kategória:Mestá na hodvábnej ceste]]
[[Kategória:Bývalé hlavné mestá]]