Obytný a obchodný dom Schön

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′47″S 17°06′30″V / 48,146296°S 17,108355°V / 48.146296; 17.108355
Schön
obytný a obchodný dom
Obytný a obchodný dom Schön-2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′47″S 17°06′30″V / 48,146296°S 17,108355°V / 48.146296; 17.108355
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Obytný a obchodný dom Schön

Obytný a obchodný dom Schön (1934) je stavba v Bratislave.

Je najvznešenejší pocit mať možnosť tvoriť pre dnešného osvieteného človeka. Takéto vedomie dáva silu pre nové idey a silu tvorivým výbojom (Fridrich Weinwurm). Týmito vetami sa riadil Fridrich Weinwurm pri svojej tvorbe. Keď v roku 1924 začala jeho spolupráca s Ignácom Vecséiom, vznikla architektonická dvojica, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj architektúry na Slovensku. Ako kľúčové osobnosti slovenského purizmu vytvorili mnoho stavieb ovplyvňujúcich aj neskoršiu architektúru. Ich spoločnú tvorbu ukončila 2. svetová vojna. Ignác Vecséi zomrel v koncentračnom tábore a Fridrich Weinwurm bol údajne zastrelený maďarskými fašistami pri pokuse o prekročenie štátnej hranice.

V roku 1934 navrhli budovu obchodného a obytného domu pre firmu Siegfried & Max Schön. Postavili ho na mieste dvoch pôvodných domov v nízkej dvojposchodovej starej zástavbe Obchodnej ulice ako 6-poschodový objekt. Prvé a druhé nadzemné podlažie plnilo funkciu obchodného domu, tretie podlažie bolo určené na prenájom kancelárskych priestorov. Ostatné podlažia tvorili dvojizbové a trojizbové byty. Zaujímavosťou je, že tieto priestory plnili len dočasne obytnú funkciu. Tieto bytové jednotky mali v budúcnosti postúpiť priestory rozširujúcemu sa obchodnému domu.

Pri riešení daného projektu sa architekti museli potýkať s istými konštrukčnými problémami. Netradičné rozmery parcely i špecifické požiadavky plynúce z funkcie spodného podlažia (predajné priestory), autori vyriešili vytvorením železobetónového skeletu, ktorého zvláštnosťou bol rozpon so šírkou 14 metrov, čo bolo pre súdobú architektúru nepríznačné. Štandardný rozpon v tom období bol značne menší. Zhotovenie danej konštrukcie umožnilo vytvoriť atraktívny obchodný veľkopriestor.Prvé poschodie je riešené ako elipsovitá galéria, ktorá prispieva k prehľadu a optickému kontaktu. Významná je aj jej zásluha pri celkovom osvetlení prízemia.

Na plánovanú jednotnú funkciu domu nadväzuje aj puristické priečelie. Priečelie je v rovine, iba posledné podlažie je uskočené – pragmatická reakcia na miestny stavebný regulatív. Formou budovy tak nadviazali na vtedy už existujúci Dom odevov nachádzajúci sa o dve parcely ďalej. Biela fasáda je doplnená pravidelne rozloženými širokými francúzskymi oknami so zábradlím z drôteného pletiva. (Typické pre Weinwurmove stavby, resp. samotnú tvorbu.) Táto hladká plocha fasády s pravidelným rytmom okien odráža rovnocennú priestorovú potenciu všetkých podlaží. Jediným módnym prvkom fasády je úzky pás tmavého opaxitového skla, ktoré oddeľuje parter od ostatnej plochy priečelia.

Ku koncu dvadsiateho storočia čoraz častejšie dochádzalo k obnovám starých stavieb, vytvoreným hlavne z medzivojnovom období. Niektoré diela bolo možné obnoviť ľahšie – len okrajovo sa zmenili isté sekundárne dispozičné spojenia. Na druhej strane zložitejšie objekty sa obvykle adaptovali s väčšími zásahmi do ich pôvodného rázu. Za takýto zložitejší objekt možno považovať aj tento Obchodný dom Schön adaptujúci sa vplyvom väčších zákrokov. V rokoch 1993 – 1994 podľa projektu J. Bahnu, I. Palča, F. Starého a Ľ. Závodného objekt zrekonštruovali. Do elipsovitej galérie bolo pridané ďalšie schodisko a zasklený výťah. Fasáda ostala nezmenená.

Priekopníci novej architektúry na Slovensku začiatkom 20. storočia, Fridrich Weinwurm a Ignác Vecsei, sa významne podieľali i na jej neskoršom vývoji. Patrili k najvýznamnejším predstaviteľom purizmu u nás. Vychádzali z účelovej podstaty stavby. Usilovali sa o puristický výraz jej vnútornej podstaty. Tvar cítili kubicky a vyhýbali sa samoúčelnej estetickej špekulácií. Tieto zásady ovplyvňovali celú ich tvorbu. Väčšina ich stavieb pretrváva dodnes, aj keď nie všetky si zachovali obdivuhodnú formu, ktorú títo dvaja architekti navrhli.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vila T, Bratislava, Nad Dunajom 36, 1928-1929
  • Unitas, Bratislava, Šancová 21-67, 1931-1932
  • Obytný súbor Nová Doba,Bratislava, Vajnorská 50-96, 1932-1942
  • Vila O. Pfeffera, Bratislava, Novosvetská 8, 1935-1936

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Foltyn, L. 1993. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava: Vydavateľstvo spolku architektov Slovenska, 1993, 238 s. ISBN 80-900483-6-6
  • Dulla, M. 1999. Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava: 1999, 129 s.
  • Dulla, M., Moravčíková, H. 2002. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 2002, 511 s. ISBN 80-7145-684-5
  • Šlachta, Š. 1993. Fridrich Weinwurm Architekt novej doby. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, Slovenské národné múzeum – oddelenie židovskej kultúry, 1993