Odovzdanie Hongkongu Číne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Odovzdanie Hongkongu Číne sa uskutočnilo 30. júna 1997 o polnoci. Spojené kráľovstvo ukončilo 156-ročnú správu Hongkongu a jeho suverenitu odovzdalo do rúk Číny (ČĽR). Hongkong sa v rámci Číny stal tzv. osobitnou administratívnou oblasťou, čím si zachoval svoj vlastný ekonomický systém, systém vládnutia a vyššiu mieru slobody. [1]

Historické pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Kolonizovanie Hongkongu Spojeným kráľovstvom bol dôsledok prvej ópiovej vojny (1839 – 1842)

V roku 1842, po ukončení prvej ópiovej vojny a po podpísaní Nankinskej zmluvy, si Spojené kráľovstvo privlastnilo časť čínskeho územia – ostrov Hongkong. Nankinská zmluva tak bola zjavne prvou nečestnou zmluvou medzi Čínou a zahraničnými imperialistami.[2] Neskôr, 9. júna 1898, bola podpísaná dodatková konvencia o rozšírení územia o Nové teritóriá a ďalších 235 ostrovov. Prenajaté boli na ďalších 99 rokov.[3]

Odovzdanie Hongkongu Číne[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1997, 30. júna o polnoci bol Hongkong odovzdaný Číne. Zariadila to už 13 rokov vopred podpísaná dohoda. Ide o čínsko-britskú deklaráciu, ktorú podpísal čínsky premiér Čao C'-jang a britská premiérka Margaret Thatcherová. V deklarácii sa uvádza, že Hongkong síce bude patriť Číne, ale nemala by mať moc zasahovať do hongkonskej politiky, a Hongkong si zachová kapitalistické zriadenie 50 rokov (od zjednotenia s Čínou), t. j. začne platiť „jedna krajina, dva systémy“.[4]

K tomuto výsledku viedli dvojročné rokovania medzi Margaret Thatcherovou a Teng Siao-pchingom, ktoré sa začali v roku 1982. Čína vyvíjala veľké úsilie získať Hongkong späť, no ocitla sa v dileme, pretože prostým zlúčením s ekonomickým systémom Číny by možno Hongkong zbavila dovtedy vybudovanej prosperity. Zahraničný kapitál by sa ľahko preniesol na iné miesto. Teng Siao-pching preto navrhol, aby nová čínska ústava umožnila vznik osobitných administratívnych oblastí, v ktorých môžu fungovať odlišné právne a ekonomické systémy. Takýmto spôsobom vznikla „Osobitná administratívna oblasť Hongkong“, ktorá si teda udržala kapitalistické hospodárstvo a väčšinu demokratických slobôd. Tieto privilégiá si má Hongkong podľa dohody medzi Čínou a Spojeným kráľovstvom zachovať do roku 2047. Trvalo tak 13 rokov pripraviť Hongkong na zjednotenie s Čínou. Počas nich bolo potrebné vypracovať ústavný dokument; ide o „Základný zákon Osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Hongkong“, na ktorom pracovala zmiešaná komisia Číny a Hongkongu od roku 1985, mala 150 členov. Práce na dokumente sa skončili v roku 1989; bol vyhlásený 4. apríla 1990.[5]

K otázke, čo nastane po roku 2047, sa Čína zatiaľ nevyjadrila.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Country Rankings: World & Global Economy Rankings on Economic Freedom [online]. www.heritage.org, [cit. 2020-05-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Hong Kong's Return To China [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Convention of 1898 | British-Chinese history [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Hong Kong's Return To China [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. O nás bez nás. Jak Thatcherová tajně domlouvala předání Hongkongu [online]. iDNES.cz, 2017-06-28, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online.