Ohováranie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ohováranie môže byť aj jeden z možných prekladov latinského pojmu calumnia (porovnaj nižšie), pozri calumnia.

Ohováranie (dokonavý vid: ohovorenie) je vo všeobecnom význame (spravidla úmyselné) hovorenie nepravdy o niekom alebo hanenie niekoho[1][2]. Ohováranie je ale aj špecificky pojem v práve rôznych štátov (napr. v Česku: pomluva, v Rakúsku: üble Nachrede, v Nemecku: üble Nachrede a Verleumdung, v Maďarsku: rágalmazás, v anglicky hovoriacich štátoch[3][4]: defamation [ t.j. slander alebo libel], calumny, calumniation, aspersions). O ohováraní v slovenskom práve pozri nižšie.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Úplné synonymum vo všetkých významoch je starší výraz pomluva (pomlúvanie, pomluvenie).[5][6][7]

Čiastočné synonymá vo všeobecnom (a len v niektorých prípadoch aj v právnom) význame sú: difamovanie (difamácia)[8], insinuovanie (insinuácia)[9], utŕhanie na cti (utrhnutie na cti)[10][11][7], nactiutŕhanie[7] (nactiutrhnutie[12]), utŕhačstvo[13][14][6], osočovanie (osočenie), ovrávanie (ovravenie), očierňovanie (očiernenie), klebeta, oklebetovanie (oklebetenie); hovorové čiastočné synonymá sú: ohovár(ač)ka, pletka, osočovačka[15][16]; zastarané čiastočné synonymá sú: utŕhanie (utrhnutie)[17][6], utrhavosť[17], omluva (omlúvanie, omluvenie)[6][18][19], uhováranie (uhovorenie)[18], potváranie (potvorenie)[20][21], potvor[21], uklebetovanie (uklebetenie)[18]. Uvedené synonymá sú tu preto označené ako čiastočné, lebo podľa rôznych zdrojov majú aj trochu iné významy. Napríklad slovo klebeta podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená „ohovárajúca, osočujúca správa“, pričom slovo osočovať neznamená len ohovárať, ale aj haniť[22]. Iná (širšia) je definícia uvedená napr. v Slovníku súčasného slovenského jazyka, podľa ktorého je klebeta „neoverená, nepresná, často zveličená informácia, obyč. hanlivého charakteru“[16].

Ohováranie v slovenskom práve[upraviť | upraviť zdroj]

Ohováranie podľa Trestného zákona[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa § 373 Trestného zákona je ohováranie (iný názov: trestný čin ohovárania, o starších názvoch pozri nižšie) trestný čin spočívajúci v tom, že niekto o niekom inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý (teda schopný) značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo mu spôsobiť inú vážnu ujmu[23]

Ohováranou osobou môže byť len fyzická osoba; ustanovenie teda nechráni in­šti­tú­cie, úra­dy, práv­nic­ké oso­by, ko­lek­tí­vy, sku­pi­ny osôb a pod.[24]

Je sporné, či je podmienkou ohovárania, aby u ohovárajúceho bol prítomný priamy úmysel ohovárať.[24]

Vyššie spomínané ohrozenie musí byť naozaj značné, t.j. nestačí oh­ro­ze­nie v níz­kej či ob­vyk­lej in­ten­zi­te (porov. Uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR pod sp. zn. 5 Tdo 83/2003 a sp. zn. 11 Tdo 15/2008).[24]

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR R 41/1970 musí byť medzi vyššie uvedeným oznámením a jeho nás­led­kom (teda ohrozením vážnosti atď.) prí­čin­ná súvislosť.[24]

Skutková podstata ohovárania je naplnená bez ohľadu na formu oznámenia – môže ísť o ústne, písomne či elektronicky šírené údaje (e-mail, fax) či šírenie formou tlače, cez médiá a pod.[24]

Podľa stupňa zavinenia môže ísť o zločin alebo prečin.

Iné predpisy[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon o priestupkoch pojem ohováranie nepozná, pozná ale podobný inštitút niekedy označovaný ako urážka na cti (v užšom zmysle). Spomína sa v § 49 Zákona o priestupkoch ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa ohovárajúci dopustí, ak inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto priestupok je možné udeliť pokutu do výšky 33 eur.[25]

Ani Občiansky zákonník pojem ohováranie nepozná (presná definícia ohovárania tu teda nie je jasná), no vo všeobecnosti to, čo sa bežne chápe ako ohováranie, môže spadať pod porušenie práva na ochranu osobnosti (§ 11 - 16 Občianskeho zákonníka), takže je možné si nárokovať zodpovedajúcu náhradu škody.[25][26]

Staršie trestnoprávne úpravy a názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie trestnoprávne definície ohovárania sú uvedené v týchto zákonoch (tu zoradených od najnovších po najstaršie, tak ako postupne nadobúdali účinnosť):

  • zákon č. 140/1961 Zb. trestný zákon:[27]
- § 206 - po česky pomluva[28]; po slovensky ohováranie
  • zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon:[29]
- § 189 - po česky pomluva[30]; po slovensky ohováranie
  • zákon č. 108/1933 Sb. o ochrane cti:[31][32]
- § 2 - po česky pomluva[32]; po slovensky pomluva[33][34] alebo osočovanie[31]
- § 3 - po česky utrhání na cti[32]; po slovensky utŕhanie na cti[33][31] (utŕhaním na cti sa tu myslí vedome nepravdivá pomluva, t.j. to, čo sa v nemčine novšieho nemeckého - nie rakúskeho - práva označuje termínom Verleumdung)
  • 1914. évi XLI. törvénycikk a becsület védelméről [čiže zákonný článok XLI/1914 o ochrane cti]:[35][36][37]
- § 1 - po maďarsky rágalmazás; po slovensky pomluva[38], utŕhanie na cti[38][39][36] alebo nactiutŕhanie[36][40]
  • 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [čiže zákonný článok V/1878 uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch]:[41][42][37]
- § 258 - po maďarsky rágalmazás; po slovensky pomluva[43][44][45], utŕhanie na cti[46], nactiutŕhanie[43] alebo osočovanie[44]

Súhrnne teda, na základe predchádzajúceho odseku, oficiálne slovenské názvy ohovárania od konca 19. stor. boli: od roku 1950: ohováranie (teda súčasný názov); v rokoch 1933 - 1950: pomluva, osočovanie (so špeciálnou formou nazývanou utŕhanie na cti); do roku 1933: pomluva, osočovanie, utŕhanie na cti, nactiutŕhanie.

Treba poznamenať, že na rozdiel od slovenského práva v českom práve utŕhanie na cti/nactiutŕhanie (po česky utrhání na cti/nactiutrhání) ako trestnoprávny termín do roku 1933 znamenalo to, čo sa dnes v Česku a (najneskôr od roku 1878) na Slovensku označuje ako krivé obvinenie (v češtine: křivé obvinění, v nemčine rakúskeho práva: Verleumdung, v maďarčine textu zák. článku V/1878: hamis vád). Toto zmenil až zákon č. 108/1933 Sb. o ochraně cti, ktorý vo svojom § 42 ods. 4 výslovne premenoval dovtedajšie (české) utŕhanie na cti na krivé obvinenie, a zároveň v § 3 výrazu utŕhanie na cti priradil nový význam - vedome nepravdivé ohováranie.[39][47][48][49]

Calumnia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: calumnia

Slovo ohováranie môže byť aj jeden z možných prekladov latinského pojmu calumnia (porov. napr. [50]); ďalšie možné preklady sú: osočovanie, utŕhanie na cti, úklady, zastarano: pomluva, zastarano: potváranie. Výraz calumnia sa používal napríklad v rímskom práve, v cirkevnej latinčine i v uhorskom Tripartite. Má viacero významov, hlavné významy pojmu calumnia sú:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ohovoriť. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 434.
  2. ↑ ohovárať. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 534. ; osočovať. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 604.
  3. ↑ CHROMÁ, M. Česko-anglický právnický slovník s vysvětlivkami. Leda. 2003. S. 239
  4. ↑ BLACK, Henry Campbell; NOLAN, Joseph R.; NOLAN-HALEY, Jacqueline M.. Blackův právnický slovník. 6. vyd. Praha : Victoria, 1993. 767 s. ISBN 80-85605-23-6. S. 116, 198, 394, 843, 1273.
  5. ↑ pomlúvať. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 244. ; pomluva. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 244.
  6. ↑ a b c d pomluwa. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  7. ↑ a b c Pozri zdroje uvedené nižšie v kapitole Staršie trestnoprávne úpravy a názvy.
  8. ↑ difamácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 271. ; difamovať. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 271.
  9. ↑ insinuácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 550. ; insinuovať. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 550.
  10. ↑ utrhnúť. in: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  11. ↑ utŕhanie. In: VENDÉGH, I. et al. Slovensko-maďarský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1973. S. 708.
  12. ↑ Predsavzatie. In: Kazateľňa: časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Skalica: Fr. Richard Osvald. č. 3, 1900. S. 92
  13. ↑ utŕhačstvo. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  14. ↑ utŕhačstvo. In: VENDÉGH, I. et al. Slovensko-maďarský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1973. S. 708.
  15. ↑ klebeta. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8. ; oklebetiť. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  16. ↑ a b klebeta. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  17. ↑ a b utrháňí.In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  18. ↑ a b c omlúwáňí, omluweňí. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  19. ↑ omluva. In: Historický slovník slovenského jazyka
  20. ↑ potvoriť. In: Historický slovník slovenského jazyka
  21. ↑ a b c ŠUJANSKÝ, F. Niečo zo stariny slovenskej. In: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život. 1893. S. 57 [1]
  22. ↑ ohovárať. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 431. ; osočovať. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 448.
  23. ↑ Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon : § 373 Ohováranie [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2005-05-20, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  24. ↑ a b c d e REPA, Ondrej. Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika. Právne listy, 2018-04-23. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
  25. ↑ a b Právny poradca - ohováranie [2]
  26. ↑ Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. : Ochrana osobnosti [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1964-02-26, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online.
  27. ↑ [3]
  28. ↑ [4]
  29. ↑ [5]
  30. ↑ [6]
  31. ↑ a b c TAKÁČ, M., ZÁTURECKÝ, P. Československé trestné a hmotné právo platné na Slovensku. Bratislava: Práv. jednota, 1948. S. 332
  32. ↑ a b c zákon č. 108/1933 o ochraně cti [7]
  33. ↑ a b Nový zákon o ochrane cti zo dňa 28. júna 1933 č. 108/33 Sb. z. a n. platný na celom území Republiky Československej. Trnava: Kališ a Katzburg. 1933. S. 6
  34. ↑ RÁLIŠ, A. Slovenské trestné zákony. Bratislava: Justitia. 1943. S. 302.
  35. ↑ 1914. évi XLI. törvénycikk a becsület védelméről [8]
  36. ↑ a b c S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o.. Postmortálna ochrana osobnosti pred neoprávnenými zásahmi médií – 2. časť [online]. epi.sk, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  37. ↑ a b GUYLAY, D. Becsület csorbításának vizsgálata a tényállásszerű és jogellenességet nélkülöző cselekmények körében - különös tekintettel az alkotmányos követelmények érvényesülésére. Doktori értekezés. 2022 [9]
  38. ↑ a b SLÁVIK, M. Uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch. Bratislava: Comenius. 1921. S. 131
  39. ↑ a b utrhání na cti. In: Masarykův slovník naučný. Díl VII. 1933. S. 509-510
  40. ↑ BEŇA, J., GÁBRIŠ, T. Dejiny práva na Slovensku (do roku 1918). Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta. 2015. S. 249.
  41. ↑ 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [10]
  42. ↑ Hungary. Das ungarische Strafgesetzbuch über Verbrechen und Vergehen ((Gesetzartikel V vom Jahre 1878)). [s.l.] : Gedruckt in der königl. ungarischen Universitäts-Buchdruckerei, 1878. 119 s. Dostupné online. S. 64.
  43. ↑ a b LACLAVÍKOVÁ, M., ŠVECOVÁ, A. Pramene práva na území Slovenska II (1790-1918). Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. 2012. S. 544
  44. ↑ a b SLÁVIK, M. Uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch. Bratislava: Comenius. 1921. S. 145
  45. ↑ KEMÉNY, Ž. Súdne poplatky na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (zák. čl. XLIII.-1914). Zvolen: Vlastným nákladom. 1933. S. 69
  46. ↑ ČULEN, K. Karol Salva. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius. 1943. S. 108.
  47. ↑ § 209–210 a § 487–499 zákona č. 17/1852 ř. z., o zločinech, přečinech a přestupcích.
  48. ↑ §§ 227 a nasl. 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [zákonný článok V/1878 uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch] [11]
  49. ↑ zákon č. 108/1833 o ochraně cti [12]
  50. ↑ a b WERBŐCZI, István. Tripartitum. [s.l.] : EUROKÓDEX, 2008. 320 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89363-24-7. S. 30, 237. (preklad. E. Štenpien)
  51. ↑ SEGEDY, J. Tripartitum Juris Ungarici Tyrocinium: Juxta Ordinrm Titulorum Operis Tripartiti Sacris Canonibus Accomodatum. Tyrnaviae: Typis Academicis per Leopoldum Josephum Berger. 1734. S. 433
  52. ↑ ŠPAŇÁR, J. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1987. S. 81
  53. ↑ GEORGES, K. E. Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 1913 (dotlač 1998). Band 1. stĺpce 938-939.
  54. ↑ GREGOR, M. Tzv. procesné trestné činy v rímskom práve. Časopis pro právní vědu a praxi. 28. 2020. 189-203. [13]
  55. ↑ SIVÁK, F. Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918. Bratislava: Právnická fakulta UK. 1998. ISBN 8071601004. S. 85
  56. ↑ MALÝ, Karel; SIVÁK, Florián. Dejiny štátu a práva v Česko-Slovensku do roku 1918. [s.l.] : Obzor, 1992. 403 s. ISBN 978-80-215-0221-5. S. 163.
  57. ↑ DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský). [s.l.] : Rak, 2003. 527 s. ISBN 978-80-85501-25-4. S. 238.
  58. ↑ Názvoslovie bohovedecké - C. In: Kazateľňa: časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Skalica: Fr. Richard Osvald. 1882. 2(4), S. za stranou 128.
  59. ↑ BRTKO, Róbert; ČUNDERLÍK ČERBOVÁ, Veronika; DUDÁSOVÁ, Eva; LENHARTOVÁ, Katarína; MLKVÝ, Matej, NEMEC, Matúš Prvky a princípy rímskeho a kánonického procesného práva. první. vyd. Praha : Leges, 2016. 156 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7502-139-7.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ohováranie&oldid=7771774“