Oligosacharidy materského mlieka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Oligosacharidy materského mlieka predstavujú po laktóze a tukoch tretiu najväčšiu pevnú zložku materského mlieka.[1] Ide o bioaktívnu zložku s ochrannými účinkami, ktorá má významný vplyv na rozvoj imunity dieťaťa.[2] Oligosacharidy materského mlieka vytvárajú viac ako 200 rôznych zložitých štruktúr. Najhojnejším oligosacharidom je 2’–fukozyllaktóza, skrátene 2’FL.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výskum materského mlieka na začiatku 20. storočia ukázal, že srvátková zložka materského mlieka obsahuje faktor podporujúci rast Lactobacillus bifidus (neskôr preklasifikovaný na Bifidobacterium bifidus). Chemická povaha „bifidusového faktoru“ v materskom mlieku ale známa nebola.[4]

K prielomu vo výskume došlo v roku 1954, kedy chemik Richard Kuhn a pediater Paul György preukázali, že tento „faktor” sa skladá z oligosacharidov.[5]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Oligosacharidy materského mlieka sú zložené z piatich základných monomérov: kyseliny sialovej, N-acetylglukozamínu, L-fukózy, D-glukózy a D-galaktózy. Ich tvorba sa odohráva v mliečnej žľaze, kde sa niekoľko monosacharidov pripojí k molekule laktózy pôsobením glykozyltransferáz.[6] Zloženie týchto oligosacharidov je podmienené geneticky a je závislé na sekretorickom a Lewisovom krvnom systéme matky. Význam majú i environmentálne vplyvy (dĺžka dojčenia, vek matky, prostredie).[7]

Štruktúra HMO

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Obsah oligosacharidov sa v materskom mlieku v priebehu laktácie mení, najvyššia koncentrácia je v kolostre – 20 – 25 g/l, potom ich množstvo klesá a pohybuje sa v rozmedzí 5 – 20 g/l. Každá žena má unikátne zloženie oligosacharidov materského mlieka.[8] Najviac sa vyskytujúcim oligosacharidom HMO je 2´-fukozyllaktóza (2´FL). V mlieku iných cicavcov sa oligosacharidy vyskytujú v minimálnom množstve.

Výskyt HMO

Význam oligosacharidov materského mlieka[upraviť | upraviť zdroj]

Oligosacharidy materského mlieka sú veľmi odolné proti natráveniu v gastrointestinálnom trakte – a to ako proti nízkemu pH v žalúdku dieťaťa, tak proti pankreatickým enzýmom alebo enzýmom kefovému lemu, takže sa do čreva dostávajú nezmenené, sú v ňom metabolizované baktériami a vylúčia sa stolicou. Asi 1 % sa dostane do krvi, prítomnosť týchto látok bola zistená i v moči dojčených detí.[6]

Oligosacharidy poskytujú ochranu črevným prospešným baktériám, majú antiadhezívne a antimikrobiálne účinky, podieľajú sa na rozvoji imunitného systému a majú vplyv aj na rozvoj mozgu.

Prebiotický efekt[upraviť | upraviť zdroj]

Oligosacharidy materského mlieka sú schopné selektívne stimulovať bifidobaktérie a tým napomáhať ich rastu a zvyšovať ich množstvo.[9]

Antiadhezívny a antimikrobiálny účinok[upraviť | upraviť zdroj]

Oligosacharidy materského mlieka vďaka svojim štruktúram, zabraňujú uchyteniu patogénov na epiteliálne bunky, a tým chránia hostiteľa proti kolonizácii patogénnymi mikroorganizmami a v rozvoji ochorení.[10]

Vplyv na vývoj mozgu[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina sialová je dôležitá pre vývoj mozgu pri syntéze gangliosidov a glykoproteínov.[11]

Vplyv na vývoj imunity[upraviť | upraviť zdroj]

Bol preukázaný vplyv na produkciu cytokínov, oligosacharidy môžu ovplyvniť zrenie lymfocytov a modulovať špecifické imunitné odpovede postnatálneho alergénu potlačením Th2 reakcií u atopických detí.[12]

Účinky HMO

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe znalostí o účinkoch HMO na detský organizmus začali byť náhradné dojčenské výživy obohacované o prebiotické oligosacharidy (napríklad GOS, galaktooligosacharidy) alebo ich zmesi (scGOS/lcFOS /9:1/ – zmes galaktooligosacharidov a fruktooligosacharidov) s cieľom tieto účinky napodobniť. Tieto prebiotické oligosacharidy sa v materskom mlieku nevyskytujú, GOS pochádza z kravského mlieka a FOS z rastlín. Tiež sa výrazne líšia svojím zložením, vplyvom na črevnú mikroflóru a účinkami na imunitu.[9]

Obrovský vedecký pokrok už umožňuje vyrábať štruktúry oligosacharidov materského mlieka, ktoré sú identické so štruktúrami HMO. Ako prvé sa pridávajú 2’FL (2’fukozyllaktóza) – najviac zastúpený HMO v materskom mlieku a LNnT (Lakto-N-neo-Tetraóza). U týchto dojčenských výživ je preukázané, že prispievajú k imunologickým biomarkerom podobným ako u dojčených detí[13] a vedú k menšej chorobnosti a menšiemu užívaniu liekov.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BODE, Lars; JANTSCHER-KRENN, Evelyn. Structure-Function Relationships of Human Milk Oligosaccharides. Advances in Nutrition, 2012-05-01, roč. 3, čís. 3, s. 383S–391S. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 2161-8313. DOI10.3945/an.111.001404. (po anglicky)
  2. Advances in Nutrition. [s.l.]: Oxford University Press (OUP) Dostupné online.
  3. HE, YingYing; NEWBURG, David. Glycobiology of Human Milk in Health and Disease. [s.l.]: CRC Press. ISBN 9781498709187, ISBN 9781498709194. S. 223–240.
  4. SKRZECZKA, C.; SCHÖNFELD, G. Epidemiologische Lehrkurse. Berlin, Heidelberg: Springer Berlin Heidelberg Dostupné online. ISBN 9783642890123, ISBN 9783642908682. S. 450–451.
  5. GYÖRGY, PAUL. Estimation. [s.l.]: Elsevier Dostupné online. ISBN 9781483196992. S. 588–589.
  6. a b ŠVEJSTIL, R.; MUSILOVÁ, Š.; RADA, V.. Raffinose-Series Oligosaccharides in Soybean Products. Scientia Agriculturae Bohemica, 2015-06-01, roč. 46, čís. 2, s. 73–77. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 1805-9430. DOI10.1515/sab-2015-0019.
  7. PARKER, Charles Thomas; TAYLOR, Dorothea; GARRITY, George M. Exemplar Abstract for Azoarcus anaerobius Springer et al. 1998 and Aromatoleum anaerobium (Springer et al. 1998) Rabus et al. 2019. [online]. The NamesforLife Abstracts, 2003-01-01, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  8. KOBATA, A.. The history of glycobiology in Japan. Glycobiology, 2001-08-01, roč. 11, čís. 8, s. 99R–105R. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 0959-6658. DOI10.1093/glycob/11.8.99R. (po anglicky)
  9. a b BODE, L.. Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama. Glycobiology, 2012-09-01, roč. 22, čís. 9, s. 1147–1162. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 0959-6658. DOI10.1093/glycob/cws074. (po anglicky)
  10. ZHANG, Lin; ET AL., et al.. ChemInform Abstract: Study on Antitubercular Constituents from the Seeds of Nigella glandulifera. ChemInform, 2014-02-18, roč. 45, čís. 7, s. no–no. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. DOI10.1002/chin.201407225. (po anglicky)
  11. WANG, Bing. Sialic Acid Is an Essential Nutrient for Brain Development and Cognition. Annual Review of Nutrition, 2009-8, roč. 29, čís. 1, s. 177–222. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 0199-9885. DOI10.1146/annurev.nutr.28.061807.155515. (po anglicky)
  12. CRUZ, Andrea T.. Commentary on Kapoor et al.. Pediatric Allergy, Immunology, and Pulmonology, 2011-12, roč. 24, čís. 4, s. 229–230. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 2151-321X. DOI10.1089/ped.2011.2306.com. (po anglicky)
  13. GOEHRING, R. Richard; ET AL., et al.. 1,3-Dihydro-2,1,3-benzothiadiazol-2,2-diones and 3,4-Dihydro-1H-2,1,3-benzothidiazin-2,2-diones as Ligands for the NOP Receptor.. ChemInform, 2005-01-25, roč. 36, čís. 4. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. ISSN 0931-7597. DOI10.1002/chin.200504175. (po anglicky)
  14. PUCCIO, Guido. Al centro della macchina sovietica. Books Abroad, 1932, roč. 6, čís. 1, s. 33. Dostupné online [cit. 2019-11-15]. DOI10.2307/40047472. (po anglicky)