Ordálie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ordálie[1] (iné názvy: ordál, boží súd, božia skúška[2]) sú starovekéstredoveké praktiky dokazovania viny na súdnom konaní, ktoré vyzývali božstvo, o ktorom sa predpokladalo, že nestrpí víťazstvo zla, aby pomohlo dopátrať sa pravdy. Využívali sa v prípadoch, kedy nebolo možné odhaliť pravdu, pričom ordáliám sa nemohol nikto vyhnúť, pokiaľ to protistrana požadovala. Podľa dobových predstáv sa obžalovaný, ktorý bol vinníkom musel obávať pravdy, keďže mu sudcom bol samotný boh.[3] Naproti tomu nevinný obžalovaný z tohto dôvodu cítil v sebe nárast sily, božiu záštitu. Ordálie mali podobu skúšky ohňom, vodou, rozžeraveným železom, súbojom (tzv. ordáliový súboj[1]) a pod.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b ordálie [online]. In Peciar, Štefan (ed.). Slovník slovenského jazyka. II. L – O. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 648 s.
  2. a b ordál [online]. In Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005 [cit. 2019-12-24]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.
  3. Boží soud. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 36.