Oskar Dirlewanger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oskar Paul Dirlewanger
dôstojník Waffen SS, vojnový zločinec
dôstojník Waffen SS, vojnový zločinec
Narodenie26. september 1895
Würzburg, Nemecko
Úmrtie7. jún 1945 (49 rokov)
zajatecký tábor Altshausen, Württemberg
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Oskar Dirlewanger

Oskar Paul Dirlewanger (* 26. september 1895, Würzburg – † 7. jún 1945, Altshausen, Württemberg) bol nemecký dôstojník Waffen SS v druhej svetovej vojne. Založil a velil 2. brigádu SS Dirlewanger, ktorá bola po ňom pomenovaná a pôsobila aj na Slovensku počas SNP. Pôvodne bol doktor politických vied, potom učiteľ a bankový úradník, prišiel o doktorský titul pretože bol pedofil (a aj inak psychicky chorý).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ako pešiak si v prvej svetovej vojne vyslúžil Železný kríž prvej aj druhej triedy. Po vojne vstúpil do oddielov Freikorps a viackrát sa neúspešne pokúsil o vstup do Schutzstaffel. V roku 1932 sa stal členom Hitlerovej NSDAP. V tomto období sa zoznámil s významným členom nacistickej strany G. Bergerom. V rámci Légie Kondor sa v rokoch 19361939 zúčastnil Španielskej občianskej vojny, pri čom bol viackrát ranený.

V roku 1934 bol odsúdený na dva roky za znásilnenie trinásťročného dievča, čím stratil zamestnanie, doktorát a vojenské hodnosti. V roku 1940 bol proces obnovený a kvôli nedostatku dôkazov bol pôvodný rozsudok zrušený čím získal nazad doktorát.

V druhej svetovej vojne dostal za úlohu založiť jednotku SS z odsúdených zločincov, pôvodne najmä pytliakov a politických väzňov SS Dirlewanger, ktorá bola po ňom pomenovaná. Jednotka mala veľkosť od komanda po brigádu. Jej súdobé nemecké označenie napr. Sonderkommando Dr. Dirlewanger, je sporné pre spomínaný doktorát, o ktorý prišiel.

Táto jednotka sa stala známa pre svoju extrémnu brutalitu a nediciplinovanosť. Účinkovala iba na východnom fronte. Zúčastnila sa aj potlačenia Varšavského povstania aj akcií proti SNP. Jednotka pod jeho vedením spáchala viacero vojnových zločinov, medzi najznámejšie patrí vypálenie bieloruskej dediny Chatyň, či masaker vo Varšavskej štvrti Wola.

Bol prvým veliteľom 36. divízie granátnikov SS, ktorá vznikla z jeho Sonderkommanda. Jednotke však velil iba krátko (od 5.3.1945) pretože na druhý deň po oficiálnom vzniku jednotky bol ťažko ranený a evakuovaný z frontu.

Okolnosti jeho smrti neboli dlhé roky presne známe. Bol ubitý na smrť poľskými vojakmi v zajateckom tábore Altshausene, ktorí sa mu tak chceli pomstiť za jeho brutalitu pri potlačovaní Varšavského povstania. Správy o tom, že po vojne slúžil vo francúzskej cudzineckej légii sa ukázali ako falošné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]