Preskočiť na obsah

Ostrava hlavní nádraží

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrava hlavní nádraží
Pohľad na staničnú budovu v noci
Pohľad na staničnú budovu v noci
Všeobecné informácie
ŠtátČesko Česko
MestoOstrava
PrevádzkovateľSŽDC
Dátum otvorenia1847
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť4 (8)
Železničné trate
321, 323, 270, Báňská dráha
Poloha
49°51′02″S 18°16′02″V / 49,8505556°S 18,2672222°V / 49.8505556; 18.2672222Súradnice: 49°51′02″S 18°16′02″V / 49,8505556°S 18,2672222°V / 49.8505556; 18.2672222
Poloha stanice v rámci Česka
Poloha stanice v rámci Česka

Ostrava hlavní nádraží je stanica v Ostrave - Přívoze na adresách Wattova 1047/21 a Nádražní 164/215 na druhom (Břeclav - Petrovice u Karviné) a treťom železničnom koridore (Mosty u Jablunkova - Praha - Cheb)

Zmeny názvu stanice

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1. 5. 1847 – Ostrau
  • 1881 – Ostrau Hauptbahn
  • 1895 – Mährisch Ostrau
  • 1900 – Mährisch Ostrau - Přívoz
  • 1. 5. 1905 – Mährisch Ostrau - Oderfurt
  • 1921 – Moravská Ostrava - Přívoz
  • 22. 5. 1937 – Moravská Ostrava hl. n
  • 1940 – 1945 Mährisch Ostrau Hbf. - Moravská Ostrava hl. n
  • 1946 – Ostrava hl. n[1]

Stanica v 19. storočí

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý vlak prišiel na novo postavené Přívozské nádražie 1. mája 1847. Stanica, ležiaca na medzinárodnej trati Krakov - Viedeň (Severná dráha cisára Ferdinanda), získavala na význame spolu s rozvíjajúcim sa priemyslom a ťažbou uhlia. V roku 1869 bola k stanici napojená trať do Frýdlantu nad Ostravicí. S Moravskou Ostravou Přívozská stanice spájala od augusta 1894 električková trať.

Staničná budova

[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasná podoba stanice s plastikou od Sylvy Lacinovej-Jílkovej z roku 1973.

19. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1892-1893 boli k priestorovo nevyhovujúcej budove pristavené budovy nové, charakteristické svojím červeným neomietnutým murivom.

20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia bolo rozhodnuté v rámci plošnej prestavby pôvodnej historickej časti Ostravy (zvaná oblasť Ostrava - sever) o vybudovanie novej odbavovacej haly Hlavního nádraží. Nová hala sa stala najpôsobivejšiou ukážkou bruselského štýlu v Ostrave. Stavbu projektoval v roku 1967 brniansky architekt Lubor Lacina (1920-1998), žiak Bohuslava Fuchsa a Jiřího Krohа. Stavba bola dokončená o osem rokov neskôr. Spolu so sochárka Sylviou Lacinovou-Jílkovou vytvorili stavbu prepracovanú do posledného detailu. Súčasťou návrhu bolo aj štýlové interiérové ​​vybavenie. Vrcholom stavby je však riešenie predstaničného priestoru. Vďaka tvarovo dôvtipnému riešeniu zastrešenia, priestoru v tvare zaoblenej trojcípej hviezdy, sa cestujúci dostávajú zo stanice k jednotlivým trom dopravným prvkom - k parkovisku s taxíkmi, na električky a trolejbusom a autobusom.

Priestor je doplnený fontánou s plastikou, ktorá predstavuje kyticu z tepanej medi od Sylvy Lacinovej-Jílkovej z roku 1973. Kruhový otvor v zastrešení nad fontánou vytvára dômyselné pohľady na hlavnú presklenú fasádu staničnej budovy, tvorenú rytmickými vertikálne členenými pásmi a doplnenú o vitráže maliara O. Vasica. Tie predstavovali rôzne obdobia z histórie Ostravy. Stavba z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov je ukážkou kvalitnej architektonickej práce. Viac ako dvadsať rokov prevádzky sa však podpísalo na stavbe. Postupne mizli jednotlivé prvky originálneho vybavenia, pribúdali vnútorné úpravy, na zastrešení predstaničného priestoru bolo na konci 20. storočia odstránené spodné krytie konštrukcie a tá tak stratila časť svojej estetickosti.

21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná prestavba zmenila povrchovú úpravu budovy. Pôvodné, červenohnedé páskové keramické obklady boli nahradené veľkoformátovými fasádnymi doskami. Okolo presklenej fasády je nová šambrána z tmavomodrých sklenených dosiek, ktorá popiera tektoniku stavby. Miesto vitráží je predná sklenená stena doplnená nápismi „Ostrava“ a „Hlavní nádraží“. Do roku 2010 má byť prestavaný aj predstaničný priestor. Unikátne zastrešenie v obrysoch architektúry bruselského štýlu má nahradiť uniformne nedynamicky tvarované zastrešenie chodníku, ktoré vedie k dopravnému koridoru, ktorý sa tak od staničnej budovy bude viac vzďaľovať.

Stanica Báňskej dráhy

Členenie stanice

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou železničnej stanice Ostrava hlavní nádraží sú aj obvody Ostrava levé nádraží a Ostrava pravé nádraží, ktoré slúžia výhradne nákladnej doprave a obvod Báňské nádraží, kam patrí aj tzv. Uhelné nádraží s nástupišťami smer Frýdlant nad Ostravicí, zastávka Ostrava-Stodolní a stanice Ostrava stred. Z banského nádražia, konkrétne v obvode Ostrava stred, odbočuje z železničnej stanice Ostrava hlavní nádraží Báňská dráha.[1]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KORBELÁŘOVÁ, Irena; WAWRECZKA, Henryk; WLUDYKA, Zdeněk; ŽÁČEK, Rudolf. Ostrava 1880–1939. 1. vydanie. vyd. Třinec : Wart, 2000.
  • Architekt Lubor Lacina – výběr z díla. Brno : [s.n.], 1996.
  • NĚMEC, Jaroslav. Konec „hlaváku“ v bruselském stylu? [online]. Bratislava: Stránky přátel železnic, 2007-11-19, [cit. 2008-03-28]. Dostupné online. Archivované 2008-03-30 z originálu.
  • KRÁL, Jan. Ostrava chce nový Přívoz [online]. Bratislava: lidovky.cz, 2007-06-16, [cit. 2008-03-28]. Dostupné online.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ŠTEFEK, Petr. Ostrava hlavní nádraží [online]. Bratislava: Stránky přátel železnic, 2002, [cit. 2008-03-28]. Dostupné online. Archivované 2008-05-18 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]