Oxid titaničitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oxid titaničitý
Oxid titaničitý
Oxid titaničitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec TiO2
Synonymá rutil, anatas, brookit
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 79.866 g.mol-1
Teplota topenia 1843 °C
Teplota varu 2972 °C
Hustota 4.23 g.cm3 (rutil), 3.78 g.cm3 (anatas)
Bezpečnosť
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13463-67-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Oxid titaničitý (TiO2) je najbežnejšia zlúčenina titánu. V prírode sa vyskytuje v troch modifikáciách, ako rutil, anatas a brookit, okrem toho je známych ďalších päť vysokotlakových foriem a tri metastabilné. Oxid titaničitý má široké využitie v priemysle, od bieleho pigmentu v maliarstve cez plnivá a prísady v kozmetických prípravkoch, liečivách a potravinách, až ako fotokatalyzátor.

Pigment[upraviť | upraviť zdroj]

Má najväčšiu kryciu mohutnosť spomedzi všetkých bielych pigmentov. S ľanovým olejom skoro vôbec neschne a ako olejová farba silne žltne a zvetráva (v skutočnosti nezvetráva, ale vplyvom UV katalyticky rozkladá organické oleje), preto sa používa viac na akvarel, gvaš pastel alebo nemastnú temperu. Často sa predáva ako menej hodnotná zmes s barytovou belobou a zinkovou belobou, kde tvorí niekedy len 30 %.

Zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

V prírode sa vyskytuje vo viacerých formách a modifikáciách. Ide o látku, ktorá sa bežne vyžíva v rôznych oblastiach každodenného života. Je obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, používa sa v potravinárskom priemysle, v maliarstve, v dentálnej oblasti, zdravotníctve či pre jeho sterilizačné vlastnosti v interiérových zriadeniach napr. dlaždice potreté TiO2 v kúpeľniach a iné. Pôsobením ultrafialového svetla na oxid titaničitý sa aktivuje fotokatalytická reakcia, ktorá okrem iných pozitívnych vlastností sa vyznačuje i antibakteriálnym účinkom. Počas reakcie svetla a titan-dioxidu sa uvoľňujú záporne nabité častice – ióny, ktoré zabraňujú tvorenie baktérii v mieste, ktoré prišlo do styku s TiO2 alebo ho obsahuje. Tento princíp sa vo veľkej miere využíva napr. v prostredí dentálnej hygieny ako vyhľadávaný novodobý trend starostlivosti o chrup v mnoho svetových krajinách.

Vdychovanie jeho nanočastíc môže spôsobiť zápalové ochorenie pľúc ktoré môže prejsť až do rakoviny. [1][2]To viedlo vo Francúzku k rozhodnutiu zakázat jeho používanie v potravinách.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bradley, Simon. Health concerns raised over nanoparticles [online]. Swissinfo, 20.1.2011, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
  2. Jürg Tschopp a kol.. Nanoparticles activate the NLR pyrin domain containing 3 (Nlrp3) inflammasome and cause pulmonary inflammation through release of IL-1α and IL-1β [online]. PNAS, 9.11.2010, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
  3. Samuel, Henry. France to ban E171 additive found in sweets and pastries as it may pose cancer risk [online]. The Telegraph, 18.5.2018, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FUJISHIMA, Akira; ZHANG, Xitong; TYRK, Donald. TiO2 photocatalysis and releated surface phenomena. Surface Science Report, 2008, roč. 63, čís. 12, s. 515-582.