Oxid titaničitý
| Oxid titaničitý | |||||||
 | |||||||
_oxide.jpg) | |||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||
| Sumárny vzorec | TiO2 | ||||||
| Synonymá | rutil, anatas, brookit | ||||||
| Vzhľad | biela kryštalická látka | ||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||
| Molekulová hmotnosť | 79.866 g.mol-1 | ||||||
| Teplota topenia | 1843 °C | ||||||
| Teplota varu | 2972 °C | ||||||
| Hustota | 4.23 g.cm3 (rutil), 3.78 g.cm3 (anatas) | ||||||
| |||||||
| Ďalšie informácie | |||||||
| Číslo CAS | 13463-67-7 | ||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||
Oxid titaničitý (TiO2) je najbežnejšia zlúčenina titánu. V prírode sa vyskytuje v troch modifikáciách, ako rutil, anatas a brookit, okrem toho je známych ďalších päť vysokotlakových foriem a tri metastabilné formy. Oxid titaničitý má široké využitie v priemysle, od bieleho pigmentu v maliarstve cez plnivá a prísady v kozmetických prípravkoch, liečivách a potravinách, až ako fotokatalyzátor. Pri použití v potravinách má E číslo E171.[1]
Pigment[upraviť | upraviť zdroj]
Má najväčšiu kryciu mohutnosť spomedzi všetkých bielych pigmentov. S ľanovým olejom skoro vôbec neschne a ako olejová farba silne žltne a zvetráva (v skutočnosti nezvetráva, ale vplyvom UV katalyticky rozkladá organické oleje), preto sa používa viac na akvarel, gvaš, pastel alebo nemastnú temperu. Často sa predáva ako menej hodnotná zmes s barytovou bielobou a zinkovou bielobou, kde tvorí niekedy len 30 %.
Zdravie[upraviť | upraviť zdroj]
V prírode sa vyskytuje vo viacerých formách a modifikáciách. Ide o látku, ktorá sa bežne vyžíva v rôznych oblastiach každodenného života. Je obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, používa sa v potravinárskom priemysle, v maliarstve, v dentálnej oblasti, zdravotníctve či pre jeho sterilizačné vlastnosti v interiérových zriadeniach napr. dlaždice potreté TiO2 v kúpeľniach a iné. Pôsobením ultrafialového svetla na oxid titaničitý sa aktivuje fotokatalytická reakcia, ktorá okrem iných pozitívnych vlastností sa vyznačuje i antibakteriálnym účinkom. Počas reakcie svetla a titan-dioxidu sa uvoľňujú záporne nabité častice – ióny, ktoré zabraňujú tvorenie baktérii v mieste, ktoré prišlo do styku s TiO2 alebo ho obsahuje. Tento princíp sa vo veľkej miere využíva napr. v prostredí dentálnej hygieny ako vyhľadávaný novodobý trend starostlivosti o chrup v mnoho svetových krajinách.
Vdychovanie jeho nanočastíc môže spôsobiť zápalové ochorenie pľúc ktoré môže prejsť až do rakoviny.[2][3] To viedlo vo Francúzku k rozhodnutiu zakázat jeho používanie v potravinách.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ZDRAVOPEDIA. Zoznam Éčiek [online]. Zdravopedia, 2022-11-25, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Bradley, Simon. Health concerns raised over nanoparticles [online]. Swissinfo, 20.1.2011, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Jürg Tschopp a kol.. Nanoparticles activate the NLR pyrin domain containing 3 (Nlrp3) inflammasome and cause pulmonary inflammation through release of IL-1α and IL-1β [online]. PNAS, 9.11.2010, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Samuel, Henry. France to ban E171 additive found in sweets and pastries as it may pose cancer risk [online]. The Telegraph, 18.5.2018, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému oxid titaničitý
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- FUJISHIMA, Akira; ZHANG, Xitong; TYRK, Donald. TiO2 photocatalysis and releated surface phenomena. Surface Science Report, 2008, roč. 63, čís. 12, s. 515-582.