Oziorsk (Čeľabinská oblasť)

	Оziorsk
	Čeľabinsk-65 (do roku 1994), ; Čeľabinsk-40 (do roku 1966), ; Baza-10 (do roku 1954)
	uzavreté mesto
	Pohľad na časť mesta
Vlajka	Erb
	Oficiálny názov: Озёрск
	Prezývka: „Sorokovka“ (Štyridsiatka) (1954 - 66)
Štát	Rusko
Federálny okruh	Uralský federálny okruh
Oblasť	Čeľabinská oblasť
Nadmorská výška	240 m n. m.
Súradnice	55°45′00″S 60°43′00″V / 55,75000°S 60,71667°V
Rozloha	657,32 km² (65 732 ha)
Obyvateľstvo	86 104 (2010)
- Aglomerácia	98 900
Hustota	130,99 obyv./km²
Založenie	9. januára 1945
- Štatút mesta od	1954
Primátor	Alexander Alexejevič Kalinin
Časové pásmo	UTC +6
PSČ	456780-456790
Tel. predvoľba	+7 35130
Automobilový kód	74, 174
Kód OKATO	75 543
	Poloha Oziorsku v Rusku.
	Poloha Oziorsku v Čeľabinskej oblasti.
	Wikimedia Commons: Ozyorsk
	Webová stránka: ozerskadm.ru
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O meste v Kaliningradskej oblasti pozri Оziorsk (Kaliningradská oblasť).

Súradnice: 55°45′00″S 60°43′00″V / 55,75000°S 60,71667°V

Oziorsk (rus. Озёрск – čítaj: Azjorsk) je uzavreté mesto v Čeľabinskej oblasti v Rusku. V roku 2010 malo 82 268 obyvateľov^[1].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník priekopníkom v staršej časti mesta.

Oziorsk bol založený v roku 1945 ako mesto pre zamestnancov vtedy novozaloženého závodu na prepracovanie jadrového paliva Majak, ktorý sa nachádza v jeho blízkosti. Z tohto dôvodu bol od založenia najprv tajným a neskôr uzavretým mestom. V meste sa od jeho založenia až do 60. rokov nachádzal pracovný tábor pod správou GULAG-u, ktorého väzni v počte až do 20 400 pomáhali budovať mesto a závod Majak. Mesto sa stalo neslávne známe po katastrofe v Majaku v roku 1957, ktorá dosiahla 6. stupeň INES. O tejto havárii sa však oficiálne začalo hovoriť až po rozpade ZSSR a následnom odtajnení.

V roku 1986 pri meste začali stavať Južnouralskú atómovú elektráreň, ktorá pôvodne mala byť priamo v meste. Plán ale zamietli a tak ju začali stavať pár kilometrov od mesta, na brehu jazera Kyzyltaš. Kvôli nedostatku financií ale výstavbu zastavili. Podľa nového ruského jadrového programu Projekt 2007-2015 by sa mala na mieste rozostavanej elektrárne postaviť nová so 4 blokmi a s plánovaným spustením do prevádzky v rokoch 2016 až 2020, aj keď až 61% obyvateľov Čeľabinskej oblasti je proti tejto výstavbe.

Ani dnes do mesta nie je voľný prístup bez povolenia ani domácim obyvateľom a pri vstupe alebo výstupe z mesta musia prejsť kontrolným stanovišťom. Mimo týchto stanovíšť je mesto oplotené a strážené.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na východnej strane Uralu na brehu jazier Irťaš, Veľká a Malá Nanoga a Kyzyltaš, ktoré ho obklopujú zo všetkých strán. Je vzdialené vzdušnou čiarou 75 kilometrov severozápadne od hlavného mesta oblasti, Čeľabinsku, 120 km južne od Jekaterinburgu a 1440 km východne od Moskvy.

Radiačné zaťaženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Početné nehody, havárie a úniky rádioaktívneho materiálu zo závodu Majak spôsobili, že v okolí je nadmerné radiačné znečistenie. Oziorsk sa nachádza na okraji východouralskej radiačnej stopy, ktorá vznikla po najväčšej z množstva havárií v roku 1957. Obyvateľstvo, najmä tí, ktorí sa v tých rokoch narodili, tak trpia nadmerným výskytom zhubných nádorov. Dnes je už zamorenie nižšie, vďaka lepším bezpečnostným opatreniam v závode a nemalej čiastke, ktorú štát dáva na likvidáciu znečistenia, dokonca nameraná radiácia v meste a v susednom meste Kyštym vykázala nižšie hodnoty ako mestách Čeľabinsk alebo Jekaterinburg. Vysvetlením môže byť vietor, ktorý vanie na severoseverovýchod (určujúci aj tvar a smer východouralskej radiačnej stopy), pričom Oziorsk a Kyštym sú na západ od závodu Majak a aj to, že sú proti prúdu znečistenej rieky Teča, tečúcej cez Majak, kde už také priaznivé hodnoty namerané neboli.