Pôvodní obyvatelia Kanady

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
preklad, názvy indiánskych národov a kmeňov, preklepy
Dievča z kmeňa Tla-o-qui-aht na ostrove Vancouver (Edward S. Curtis 1916).

Medzi pôvodných obyvateľov Kanady sa zaraďujú Prvé národy, Inuiti a Métisovia. Označenie Indián či Eskimák sa v Kanade z dôvodov ich negatívnych konotácii už nepoužívajú.

Charakteristickými znakmi pôvodných civilizácií na území dnešnej Kanady pred príchodom Európanov boli predovšetkým trvalé osídlenie, poľnohospodárstvo, obchodovanie a špecifická architektúra a bohatý duchovný život. Počas osídľovania amerického kontinentu európskymi prisťahovalcami došlo medzi pôvodnými obyvateľmi a novými prisťahovalcami z Európy k uzavretiu mnohých zmlúv upravujúcich vzťahy medzi oboma skupinami. V súčasnej dobe je komunitám pôvodných obyvateľov Kanady umožnená samospráva v kultúrnej, politickej a ekonomickej oblasti a v oblasti zdravotnej starostlivosti.

V dobe sčítania ľudu v roku 2006 sa medzi pôvodných obyvateľov Kanady počítalo 1 172 790 ľudí (teda 3,8% všetkých Kanaďanov), radiacich sa do 600 kmeňov vyznačujúcich sa vlastnou kultúrou, jazykom a hudobnou a umeleckou tradíciou.[1] 21. jún je v Kanade Národným dňom pôvodných obyvateľov (anglicky National Aboriginal Day) a pripomína ich význam v dejinách krajiny a ich rolu vo formovaní kanadskej kultúrnej identity.

Prvé národy[upraviť | upraviť zdroj]

"Black an white photograph of Skwxwu7mesh Chief George from the village of Senakw with his daughter in traditional regalia."
Náčelník dediny Senakw s dcérou, 1906.

Prvé národy sa usídlili na území dnešnej Kanady zhruba medzi 500 pred n. l. a 1000 n. l. Patrí k nim mnoho historicky, kultúrne a jazykovo odlišných skupín, napríklad kmene Irokézů, Anišinabov, Kríjcov, Hurónov, Haidov a desiatky ďalších. Počet obyvateľov patriacich do skupiny Prvých národov na území dnešnej Kanady koncom 15. storočia bol odhadom medzi 200,000[2] a dvoma miliónmi.[3] Opakované epidémie európskych infekčných chorôb, napríklad chrípky, osýpok a kiahní, voči ktorým nemali Prví národy prirodzenú imunitu, spôsobili spoločne s ďalšími dopadmi kontaktu s Európanmi vymretie 40 až 80 % pôvodnej populácie.[4]

Inuiti[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa antropológov prišli dnešní Inuiti zo západnej Aljašky okolo roku 1000 n. l. a rozšírili sa postupne až k východnému pobrežiu Severnej Ameriky, pričom získali prevahu nad Dorsetmi, ktorí arktické oblasti dnešnej Kanady obývali pred nimi. Inuiti je slovo pochádzajúce z inuitčiny a znamená "ľudia" (inuk = človek). Inuiti obývajú väčšinu kanadskej arktickej a subarktickej oblasti. V teritóriu Nunavut, čo v inuitčine znamená "naša krajina", Inuiti tvoria až 85 % populácie.

Métisovia[upraviť | upraviť zdroj]

Métisovia sú potomkovia pôvodných obyvateľov dnešnej Kanady a Európskych prisťahovalcov. Manželstvá medzi európskymi prisťahovalcami (často francúzskymi obchodníkmi s kožušinami) a domorodým obyvateľstvom vznikla charakteristická skupina obyvateľov, ktorá sa odlišuje od svojej materskej a otcovskej kultúry zhruba od polovice 17. storočia.[5]

Métisovia obvykle hovoria métiskou francúzštinou, ktorá je kombináciou francúzštiny a domorodých jazykov, ako napr. kríjčiny alebo anišnábčiny. Menej početná je skupina tzv. Anglo-Métisov, ktorí sú potomkovia obvykle írskych, škótskych či anglických obchodníkov s kožušinou a domorodých žien.[6] Hovoria (podobne ako frankofónni Métisovovia) jazykom, ktorý je kombináciou ich otcovskej a materskej řeči.

Definovanie Métisov ako skupiny obyvateľov s vlastnou kultúrou, ktorá nie je iba zmesou európskej a domorodej kultúry, bolo do značnej miery problematické.[7]

Nakoniec v roku 2003 Najvyšší súd rozhodl, že Métisovia sú charakteristickou skupinou obyvateľov a priznal im podobné práva ako tie, ktoré patria Prvým národom a Inuitom.[8]

Asimilácia[upraviť | upraviť zdroj]

St. Paul's Indian Industrial School, Middlechurch, Manitoba, 1901.

Koncom 18. storočia začali európski prisťahovalci nútiť pôvodných obyvateľov k asimilácii do novo vzniknutej „kanadskej kultúry“.[9] Tieto snahy dosiahli svoj vrchol koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď v krajine prebiehala rozsiahla nútená asimilácia. V snahe asimilovať pôvodných obyvateľov do väčšinovej, europocentrickej spoločnosti boli deti (často násilím) odoberané z rodín a umiestňované do cirkevných internátnych škôl. Mnohí vedci dnes majú za to, že Kanada týmto porušila Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy Spojených národov, ktorú v roku 1949 podpísala a ktorú v roku 1952 schválil parlament.[10] Medzi praktiky internátnych škôl, ktoré mali spôsobiť asimiláciu pôvodného obyvateľstva, patrili napríklad fyzické tresty za rozprávanie rodnou rečou alebo praktikovanie kultúrnych či náboženských obradov. Školy sa tiež vyznačovali vysokou mierou fyzického, psychického a sexuálneho zneužívania detí. Následkom preplnenia škôl, nevyhovujúcich hygienických podmienok a nedostatočnej starostlivosti, predovšetkým lekárskej, dosahovala úmrtnosť detí v týchto školách až 69 %.[11] Detaily zločinov spáchaných v internátnych školách boli postupne odkrývané počas 20. storočia, čo nakoniec viedlo k zmene postoja spoločnosti k tejto inštitúcii a postupnému zatváraniu týchto škôl. Od 60. rokov 20. storočia prestalo byť presadzované umiestňovanie detí do týchto škôl, posledná internátna škola pre deti pôvodných obyvateľov Kanady bola zavretá v roku 1996.[12] V roku 2008 sa premiér Stephen Harper menom kanadských vlád obetiam nútenej asimilácie za ich utrpenie oficiálne ospravedlnil.[13] [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ 2006 Census: Aboriginal peoples [online]. Government of Canada, 2009, [cit. 2009-09-18]. Dostupné online. Archivované 2009-09-18 z originálu.
  2. ↑ WILSON, Donna, Herbert Northcott Dying and death in Canada. Toronto : University of Toronto Press, 2008. ISBN 1551118734. S. 25.
  3. ↑ THORNTON, Russell. A population history of North America. Ed. Michael R. Haines, Richard Hall Steckel. Cambridge : Cambridge University Press, 2000. ISBN 0521496667. Population history of Native North Americans, s. 13.
  4. ↑ WILSON, Donna M, Northcott, Herbert C Dying and Death in Canada. Toronto : University of Toronto Press, 2008. ISBN 9781551118734. S. 25–27.
  5. ↑ Civilization.ca-Gateway to Aboriginal Heritage-Culture [online]. Government of Canada, May 12, 2006, [cit. 2009-09-18]. Dostupné online.
  6. ↑ BARKWELL, Lawrence J., Leah Dorion, and Audreen Hourie Metis legacy Michif culture, heritage, and folkways. Saskatoon, SK : Gabriel Dumont Institute,, 2006. ISBN 0920915809.
  7. ↑ Her Majesty The Queen vs. Steve Powley and Roddy Charles Powley (R. v. Powley, 2 S.C.R. 207, 2003 SCC 43) [online]. Federation of Law Societies of Canada, 2003, [cit. 2010-03-11]. Dostupné online.
  8. ↑ Indian and Northern Affairs Canada [online]. Government of Canada Web Archive-websites archived by Library and Archives Canada., 2006-02-08, [cit. 2009-10-03]. Dostupné online. Archivované 2007-11-24 z originálu.
  9. ↑ RESTOULE, Jean-Paul. Aboriginal Identity: The Need for Historical and Contextual Perspectives. Toronto, ON : Pearson/Prentice Hall, 2002. Seeing Ourselves. John Macionis and Nijole v. Benokraitis and Bruce Ravelli, s. 252 261.
  10. ↑ Natives died in droves as Ottawa ignored warnings, Globe and Mail, April 24, 2007. Retrieved 2009-12-02.
  11. ↑ Residential Schools Archivované 2010-05-03 na Wayback Machine Assembly of First Nations. Retrieved 2009-12-02.
  12. ↑ BENJOE, Kerry. Group gathers for Harper's apology [online]. The Leader-Post, June 12, 2008, [cit. 2009-10-02]. Dostupné online. Archivované 2012-09-15 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Původní obyvatelé Kanady na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pôvodní_obyvatelia_Kanady&oldid=7790726“