Pamätník Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Návrh pamätníka, autor Marián Králik a poslanec Kristián Čekovský
Autor návrhu Marián Králik s iniciátorom pamätníka Kristiánom Čekovským

Pamätník Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pamätníkom zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej nachádzajúci sa na Námestí Slovenského národného povstania (SNP) v Bratislave – mestskej časti Staré Mesto.

Vznik pamätníka inicioval poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý novinár Kristián Čekovský, ktorý kandidoval za politickú stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA (OĽaNO). Projekt v záverečnej fáze prebrala spoločnosť Ringier Axel Springer Media, vydavateľstvo spravodajského portálu Aktuality.sk, pre ktorý Ján Kuciak pracoval. Umeleckým garantom pamätníka bol sochár Marián Králik a spolupracovali na ňom Alžbeta Kopisová a Zuzana Hančíková, študentky Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Pamätník odhalili na štvrté výročie vraždy 21. februára 2022.[chýba zdroj]

Odhalenie pamätníka, premiér Eduard Heger a poslanec Kristián Čekovský
Odhalenie pamätníka za účasti premiéra Eduarda Hegera

Spoločenský a politický kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Novinára J. Kuciaka a jeho snúbenicu M. Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači. Medializovaná možná súvislosť vraždy s Kuciakovou novinárskou prácou, v rámci ktorej poukazoval aj na potenciálne porušenia zákona zo strany predstaviteľov vtedajšej vlády Roberta Fica, podnietili vlnu masových protestov. Najväčšie verejné zhromaždenia sa uskutočnili v centre Bratislavy na Námestí SNP. Organizovala ich iniciatíva Za slušné Slovensko. Masové protesty viedli k pádu vlády Roberta Fica, ktorého vo funkcii nahradil Peter Pellegrini. Spoločenské vzopätie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej viedlo k parlamentným voľbám v roku 2020 a víťazstvu hnutia OĽANO.

Vznik pamätníka[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik pamätníka J. Kuciaka a M. Kušnírovej inicioval poslanec NR SR K. Čekovský v roku 2021.[1] Pamätník nahradil improvizované pietne miesto, ktoré na Námestí SNP vzniklo tesne po vražde. Návrh pamätníka od začiatku rátal s umiestnením na fasáde Nemocnice Milosrdní bratia, ktorá sa nachádza v areáli historickej budovy Kostola Navštívenia Panny Márie a Kláštora Milosrdných bratov. Projekt pamätníka od začiatku vznikal v spolupráci s rodičmi J. Kuciaka a M. Kušnírovej, s rehoľou Milosrdných bratov a Fakultou architektúry a dizajnu STU. Odborným garantom sa stal pedagóg a výtvarník Marián Králik z Fakulty architektúry STU. Finálny návrh pamätníka vznikal formou internej súťaže na ktorej sa spolupodieľali študentky fakulty. Umelecké spracovanie pamätníka sa odrazilo od motívu trhliny, či jazvy,[2] ktorá symbolizuje rozdelenie slovenskej spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pamätník je tiež symbolickým pripomenutím významu slobodnej a nezávislej žurnalistiky.[chýba zdroj]

Po zapojení študentov do tvorby pamätníka vzniklo niekoľko návrhov, ktoré posúdili odborníci z Pamiatkového úradu SR a Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Pamätník je vyrobený z nerezu a ďalších kovov, doplnený technikou žíhania a opracovania materiálu. V záverečnej fáze prípravy pamätníka spoluprácu ponúkla spoločnosť Ringier Axel Springer Media, ktorá je vydavateľom spravodajského portálu Aktuality, kde J. Kuciak pracoval. Vydavateľstvo nad pamätníkom prebralo záštitu a organizovalo aj jeho odhalenie. Pamätník mal byť pôvodne financovaný prostredníctvom peňažných darcovských príspevkov, projekt sa napokon rozhodlo podporiť Ringier Axel Springer Media.[chýba zdroj]

Odhalenie pamätníka[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník odhalili[3] štyri roky po vražde, 21. februára 2022. Podujatia sa zúčastnili rodičia J. Kuciaka a M. Kušnírovej, zástupcovia vydavateľstva Ringier Axel Springer Media a zástupca organizácie Reportéri bez hraníc. Rodičia zavraždených poďakovali všetkým, ktorí sa o vznik dôstojného pamätného miesta zaslúžili. Na pamätníku je vyobrazené krédo, ktoré používal J. Kuciak „neďakuj, ale pamätaj“.[chýba zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A.S, Petit Press. Spomienkové miesto v centre Bratislavy nahradí pamätník Jána a Martiny [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2022-03-16]. Dostupné online.
  2. Na bratislavskom Námestí SNP osadia pamätník [online]. Denník N, 2022-01-28, [cit. 2022-03-16]. Dostupné online.
  3. A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Kuciak a jeho snúbenica majú v Bratislave pamätník, na odhalenie prišli ich rodičia aj premiér (video+foto) [online]. Webnoviny.sk, 2022-02-21, [cit. 2022-03-16]. Dostupné online.