Panthoos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennej planétke pozri 4754 Panthoos.

Panthoos (starogr. Πάνθοος – Panthoos) je v gréckej mytológii člen rady starších v Tróji počas trójskej vojny.[1]

Panthoos bol jedným z rady starších, poradného zboru trójskeho kráľa Priama, ktorý po únose krásnej Heleny rozhodoval o jej osude.[1] Hovoria o tom Homérove verše v treťom speve Iliady: „Vôkol Priama kráľa boli Panthoos; Thymoites, Lampos, Klytios s Hiketaonom, ktorý bojoval rovnako ako Ares. Anténor, Oukalegón, dvaja muži nesmierne múdri, všetci to starší z ľudu, čo sedeli nad Skajskou bránou; pre starobu prestali bojovať, avšak výborní rečníci to boli, podobní samčekom cikád, čo v lete vysedávajú v korunách stromov a spievajú svojim nežným, slabučkým hláskom; práve tak vodcovia trójski na veži sedeli družne. Len čo Helenu vzhliadli, keď práve blížila sa k veži, potichu druh na druha sa obracali vzletnými slovami: „Nemožné je mať Trójanom za zlé, ani Achájcom, že už tak dlho pre tak nádhernú ženu tu znášajú útrapy hrozné: úžasná je v tvári, vzhľadom podobná bohyniam večným. Ale hoc je taká krásna, nech k domovu odpláva, aby tu nám i deťom v budúcnosti nebola k žiaľu..."[1][2]

Neskôr je Priamov syn Paris ochotný bojovať s Menelaom v súboji, aby ukončil vojnu. Po dohode mala Helena i poklady pripadnúť tomu, kto zvíťazí.[3] Keď už bol Paris v súboji takmer porazený, zachránila jeho život bohyňa Afrodita tak, že ho uniesla priamo do spálne Heleny a krvavý boj sa medzi Achájcami a Trójanmi opäť obnovil.[3] Panthoos a jeho manželka Frontis boli rodičia trójskych bojovníkov Euforba, Polydama[4] a Hyperénora,[5] ktorí v následných bojoch zahynuli.[6][7][8] Ich syn Euforbos sa však preslávil tým, že smrteľne zranil jedného z najväčších achájskych hrdinov Patrokla.[9]

V epickej básni Eneida od rímskeho básnika Vegília je Panthoos zobrazený ako v noci počas posledných bojov narieka nad osudom Tróje, držiac v náručí svojho malého vnuka.[10] Keď už Tróju pohlcovali plamene, Achájci ho usmrtili, nehľadiac na jeho šediny.[11]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Homér, Iliada, 3,145 – 160.
  2. Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 79.
  3. a b Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 82-84.
  4. Homér, Iliada, 16,527.
  5. Homér, Iliada, 17,23-25.
  6. Homér, Iliada, 17,44.
  7. Quintus, Posthomerica 6, 554-556.
  8. Homér, Iliada, 14,516.
  9. Homér, Iliada, 16,777.
  10. Vergílius, Aeneis, 2,318-322.
  11. Vergílius, Aeneis, 2,429-436.