Parný rušeň 365.0

Parný rušeň 365.0
Vrak parného rušňa 365.020 v depozitári NTM v Chomutove
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	90 km/h
Trvalý výkon	1103 kW
Pretlak pary	13 bar
Výhrevná plocha kotla	217,4 / 227,6 / 214,7 m²
Plocha prehrievača	42,1 / 44,5 / 55,5 m²
Plocha roštu	4,0 m²
Priemer valcov	570 mm
Usporiadanie pojazdu	1’C’1 h2
Rozchod	1.435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov	150 m
Hmotnosť	65,8 / 66,4 / 65,9 t
Adhézna hmotnosť	45,2 / 45,8 / 45,8 t
Dĺžka cez nárazníky	12 076 mm
Šírka	3 120 mm
Výška	4 625 mm
Priemer kolies	hnacie a spriahnuté 1 830 mm predný a zadný behúň 1 044 mm
Typ brzdy	automatická sacia
Výrobné údaje
Výrobca	První Českomoravská továrna na stroje v Praze, akciová společnost
Prevádzkovateľ	Československé dráhy (1921-1939, 1945-1971) BMB-ČMD (1939-1945)
Rok výroby	1921 (rušne 365.001-020) 1923 (rušne 365.021-040)
Počet vyrobených kusov	40
V prevádzke v období	1921 – 1971

Parný rušeň radu 365.0 je trojspražný parný rušeň s prípojným tendrom, vyrábaný v rokoch 1921 a 1923 pre Československé štátne dráhy. Ide o prvý rušňový rad osobitne skonštruovaný pre novovzniknuté Československé štátne dráhy. Hoci bol pôvodne určený pre ťahanie rýchlikov na hlavných tratiach, pod vplyvom rôznych okolností pôvodný účel dokázal napĺňať iba veľmi krátko a už v polovici 20. rokov sa rušne tohto typu stali najvýkonnejšími rušňami pre diaľkové zastávkové (osobné) vlaky, ktoré na svojich výkonoch vydržali celých 50 rokov.

Vznik a vývoj

Novovzniknuté Československé dráhy krátko po svojom vzniku pociťovali nedostatok rušňov predovšetkým v oblasti osobnej dopravy. Navyše, mnoho prevzatých strojov bolo už značne zastaralých a tie modernejšie boli vplyvom preferovania združených strojov Rakúskymi cisársko-kráľovskými železnicami náročné na obsluhu aj údržbu. Kritická situácia prevládala najmä v rýchlikovej doprave, kde síce ČSD prevzali 35 kusov výkonných rušňov radu 375.0 na prehriatu paru, avšak ich počet zďaleka nedokázal pokryť prevádzkové potreby. Ostatné modernejšie stroje, ako napríklad 363.0 či 364.0, alebo aj pôvodom maďarské rady 374.0 a 375.1 nedisponovali potrebným výkonom a ani adhéznou hmotnosťou.

Na základe požiadaviek ČSD skonštruoval Ing. Vojtěch Kryšpín nový typ trojspražného rušňa. Pojazd bol s istými zmenami prevzatý zo starších rakúskych rušňov radov 10 a 110 (na území Československa ich vtedy prevádzkovala súkromná Košicko-bohumínska železnica pod označením Ip) a celková koncepcia z posledných rakúskych rýchlikových rušňov radu 364.0, vyrábaných v rokoch 1916 až 1918, z ktorých všetky vyrobené rušne prevzali ČSD.

Dodávky

Rušne prvej série (365.001 až 020) boli vyrobené v roku 1921. Dodávky prebiehali od 16. augusta 1921 až do 28. decembra 1921 a za každý z rušňov ČSD zaplatili 2 341 400,- Kč. Rušne neboli jednotné. Prvých 6 rušňov malo odlišné delenie trúbok v kotli, dĺžku trúbok 5000 mm a predĺženú dymnicu kotla, pričom zvyšné 5250 mm. Stroje nepárnych čísel mali jeden párny dóm a stroje párnych čísel mali na kotli dva parné domy.

Druhá, mierne odlišná, rovnako dvadsaťkusová séria, bola vyrobená v roku 1923. V kotli boli trúbky dĺžky 5250 mm a mali na kotli jeden parný dóm. Okrem rozdielov v kotli mali aj o 100 mm vyššiu strojvodcovskú búdku. Dodávky prebiehali od 25. mája 1923 do 18. októbra 1923 a za každý z rušňov ČSD zaplatili 1 530 000,- Kč.

Prevádzka

Všetky rušne boli hneď po absolvovaní policajnej skúšky zaradené do výhrevní Praha-Nusle, Přerov a České Budějovice s určením na najdôležitejšie rýchliky Praha - Bratislava, Praha - Přerov, Praha - Plzeň a Praha - České Budějovice. Avšak v prevádzke nesplnili pôvodne očakávania, nakoľko nedokázali dodržiavať jazdné doby. Preto boli postupne presunuté na tzv. dialkové zastávkové vlaky (osobné). Postupne boli najmä z výhrevne Přerov preradené aj do výtopní České Třebová, Veselí nad Lužnicí a Tábor, kde nahrádzali zastaralé a neefektívne parné rušne, častokrát ešte z 19. storočia. Typické sa stali predovšetkým pre Južné Čechy, no využívané boli aj na ramene Praha - Česká Třebová - Brno, a to až do ich nahradenia modernými parnými rušňami radu 475.1 v roku 1948. Na sklonku prevádzky boli premiestňované aj do západočeských výhrevni s určením na osobné vlaky.

Koniec ich prevádzky nastal až v súvislosti s hromadnými dodávkami prvých univerzálnych motorových rušňov T 478.1 v druhej polovici 60. rokov. Úplne prvý bol vyradený rušeň 365.003 ešte v roku 1953, a to po nevydarenej prestavbe na spaľovanie práškového uhlia. Hromadné vyraďovanie začalo v roku 1967 a pokračovalo až do roku 1971, kedy boli vyradené rušne 365.014 z výhrevne Plzeň a 365.040 z výhrevne Klatovy.

Zachované rušne

365.020

Rušeň s výrobným číslom 914 ČSD prevzali dňa 28. decembra 1921. V súčasnosti sa v stave vraku nachádza v depozitári NTM v Chomutove. Jeho pôvodný tender 818.021 sa zachoval tiež a nachádza sa v Jaroměři.

365.024

Rušeň s výrobným číslom 968 ČSD prevzali v prvej polovici roka 1923. Doložené je jeho pôsobenie vo výhrevniach Chomutov, České Budějovice, a od decembra 1968 Veselí nad Lužnicí, kde bol aj v júni 1969 zrušený a premenený na kotol K414. Neskôr sa dostal do Spoločnosti železničná výhrevňa Jaroměř, kde dostal kotol z torza rušňa 365.025, a od ktorej ho v roku 2016 odkúpili České dráhy. V súčasnosti prechádza renováciou s cieľom uvedenia do prevádzkyschopného stavu.