Parndorfer Platte

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Parndorfer Platte

Parndorfer Platte (iný nemecký názov: Parndorfer Heide; po maďarsky Pusztahát, Pándorfalvi-fennsík; do slovenčiny ojedinele prekladané ako Parndorfská plošina) je rovina s rozlohou zhruba 200 km ² v severnej časti spolkovej krajiny Burgenland v Rakúsku, ktorá vznikla počas ľadovej doby. Nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí 160 - 180 m n. m. a tvorí prechod medzi Alpami a Západnými Karpatmi.

Celé územie je riedko osídlené a dominujú mu veľké plochy pôdy využívanej hlavne na poľnohospodárske účely. Oblasť je takmer nezalesnená, bez riek či potokov a presahuje o 30 m okolité územie. Má špecifickú mikroklímu a z tohto dôvodu sa tu vyskytuje špecifická vegetácia, ako aj fauna výnimočná pre Rakúsko. Medzi najznámejšie tu žijúce živočíchy patrí drop fúzatý, ale aj orol kráľovský.

Tieto špecifiká boli zohľadnené aj pri výstavbe Severovýchodnej diaľnice A6, ktorá smeruje cez Kittsee do Bratislavy. Práve výstavba tzv. zelených mostov zabezpečujúcich bezpečný prechod diaľnice pre voľne žijúce živočíchy, spôsobila oneskorenie výstavby.

Početné veterné turbíny zas využívajú iný prírodný úkaz. Parndorfer Platte je jedným z nejveternejších vnútrozemských regiónov Európy, porovnateľným s regiónmi väčšiny pobrežných oblasti Severného mora. Z tohto dôvodu tu postavila rakúska spoločnosť Bewag najväčšie rakúske veterné farmy s kapacitou približne 350 MW.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 47°57′S 16°56′V / 47,950°S 16,933°V / 47.950; 16.933