Preskočiť na obsah

Partizánska vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dejiny vojenstva
Éry
Pravek · Starovek · Stredovek ·
Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť
Prostredia
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť ·
Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc
Armádne zložky a zbrane
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá ·
Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj ·
Informácie · Atómové zbrane · Psychológia ·
Rádioaktivita · Ponorky
Taktika
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj ·
Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna ·
Kontaktný boj · Invázia · Manévre ·
Taktika námorného boja · Informačné technológie ·
Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna ·
Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna ·
Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna
Zoznamy
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia ·
Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky

Partizánska vojna alebo gerila (špan. guerrilla) alebo drobná vojna je forma vedenia ozbrojeného konfliktu, ktorá sa väčšinou vyhýba veľkým bitkám, ale sústredí sa na menšie prepadové akcie. Jej podstatou je fakt, že menšie ťažko polapiteľné vojenské útvary partizánov môžu spôsobovať ťažkosti aj lepšie vyzbrojenému a organizovanému nepriateľovi, ak ho budú napadať v správnom momente na slabých miestach najčastejšie zo zálohy.

Partizánsky spôsob boja sa vyznačuje malými skupinkami bojovníkov, ktorí operujú zväčša v neprehľadnom teréne, kde môžu ľahko uskutočňovať taktiku „udri a uteč“. Po útoku sa partizánska skupina rýchlo premiestni alebo schová, zväčša v dopredu pripravených úkrytoch v známom teréne skôr, než by ich ostatné nepriateľské jednotky mohli ohroziť. Ako neprestupný a neprehľadný terén partizáni s úspechom využívajú aj husto obývané oblasti, ktoré nepriateľ v dôsledku veľkej koncentrácie obyvateľstva nemôže dokonale kontrolovať a strážiť a ani plošne zničiť. Dôležitou činnosťou partizánov je uskutočňovanie sabotáží, špionáže a prieskumu, pri čom často nadväzujú styk s civilným obyvateľstvom. Podpora zo strany civilného obyvateľstva je väčšinou základným predpokladom existencie partizánskych jednotiek. Za pomoc partizánom sa civilisti v minulosti neraz vystavovali krutým represáliam zo strany nepriateľa. Vzhľadom na povahu a ciele partizánskej vojny, vedú partizánske jednotky boj často tými najkrutejšími metódami, ktoré môžu byť v rozpore s medzinárodnými dohodami, či sú priamo zločinmi proti ľudskosti a tým neraz nútia nepriateľa siahnuť po podobne tvrdých protiopatreniach.

Špeciálnym prípadom partizánskej vojny je aj tzv. mestská gerila, ktorá je prispôsobená na boj v husto zaľudnených oblastiach. Jej koncept sa začal výraznejšie rozvíjať od 60. rokov 20. storočia a bol aplikovaný hlavne povstaleckými skupinami v Južnej Amerike a teroristickými organizáciami v západnej Európe, alebo na Blízkom východe.

Príklady úspešných partizánskych vojen

[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie je uvedený zoznam najznámejších ozbrojených konfliktov, v ktorých jedna strana konfliktu priamo vďaka aplikácii partizánskeho spôsobu boja zvíťazila nad silnejším nepriateľom, resp. kde mal tento spôsob boja nezanedbateľný vplyv na víťazstvo slabšej strany: