Pavlovské vrchy

	Pavlovské vrchy; (Pálava)
	pohorie
Štát	Česko
Región	Morava
Okres	Břeclav
Časť	Mikulovská vrchovina
Mesto	Pavlov
Najvyšší bod	Děvín
- výška	551 m n. m.
Geologické zloženie	vápenec
	Poloha Južných Karpát
	Wikimedia Commons: Pavlovské vrchy
	Geografický portál

Pavlovské vrchy (hovorovo Pálava, oba názvy sú odvodené od názvu obce Pavlov, nem. Pöllauer Berge) sú vápencové pohorie, ktoré sa tiahne na samom juhu Moravy, od ohybu Dyje dvadsať kilometrov na juh okolo Mikulova, až k štátnej hranici s Rakúskom. Hoci nedosahujú veľkú absolútnu výšku (Devín má 551 m n. m.), vystupujú monumentálne nad okolitú nížinu a tvoria prírodnú dominantu juhu Moravy.

Vápenec, z ktorého sa hrebeň skladá, vznikol v druhohornom mori a bol vyzdvihnutý alpínskym vrásnením. Vďaka zachovalosti pôvodnej krajiny sa v oblasti vyskytuje množstvo veľmi vzácnych živočíchov a rastlín. Preto sú vrchy súčasťou CHKO Pálava, ktorá je severozápadnou časťou Biosférickej rezervácie Dolní Morava UNESCO.

Oblasť je nepretržite obývaná po desiatky tisíc rokov, o čom svedčí mnoho archeologických nálezov (lovci mamutov; hradisko, predovšetkým v Dolných Vestoniciach). Na území Pavlovských vrchov sa nachádza niekoľko prírodných rezervácií ochraňujúcich tunajšie veľmi cenné územie. Na dvoch výšinách sa týčia stredoveké hradné zrúcaniny (Děvičky a Sirotčí hrádek), na južnom úbočí sa rozkladá malebné historické mesto Mikulov.

Geomorfológia

Pavlovské vrchy ležia v najzápadnejšej časti Karpát a skladajú sa z týchto častí (zoradené od severu na juh):

Masív Devín, na ktorého vrchole sa nachádza vysielač, na jeho nižšom vrchole hrad Děvičky;
Tiesňava, ktorá oddeľuje Devín od Kotla;
Masív Kotol, ktorý zahŕňa vrcholy Obora so zrúcaninou Nového hradu a Pálava;
Stolová hora, na ktorej nižšom vrchole sa nachádza Sirotčí hrádek
Kočičí skála a Kočičí kámen
Turold - vrch na severnom predmestí Mikulova, pod horým sa nachádza jediná verejnosti prístupná jaskyňa v tejto oblasti - Na Turoldu;
Svatý kopeček východne nad Mikulovom, pútnické miesto;
Šibeničník