Pavol Gaal
| Pavol Gaal | |
| zvonolejárský a kovolejársky majster | |
| Štát pôsob. | Uhorsko |
|---|---|
| Narodenie | 2. štvrtina 15. storočia pravdepodobne Spišská Nová Ves |
| Úmrtie | 15. storočie pravdepodobne Spišská Nová Ves |
| Rodičia | Mikuláš Gaal ml. |
| Príbuzní | Mikuláš Gaal st. (starý otec) Konrád Gaal a Ján Gaal (prastrýkovia) Matej Gaal (neznámy príbuzenský vzťah) |
| Súrodenci | Vincent Gaal |
Pavol Gaal (* 2. štvrtina 15. storočia, pravdepodobne Spišská Nová Ves – † 15. storočie, tamže) bol zvonolejársky a kovolejárský majster, pravdepodobne posledný priamy príslušník poprednej zvonolejárskej rodiny Gaalovcov na Spiši, ktorý pracoval v Gaalovskej zvonolejárni.[1][2]
Bol najmladším synom Mikuláša Gaala mladšieho.[1] Spomína sa v roku 1454, keď vo veci fundácie Konráda Gaala z roku 1369 sprevádzal ako prísažný spišskonovoveského richtára Mikuláša Schremchena do Spišskej Kapituly.[2][3] Tam spoločne žiadali o znovupotvrdenie Konrádovej fundácie. Spolupracoval so spišskonovoveským zvonolejárom Jánom Wagnerom. Roku 1475 spolu uliali veľký zvon pre Kostol nanebovzatia Panny Márie v Ľubici,[2] čo dokladá minuskulný nápis na datovanom zvone.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c GAAL, Pavol. In: SPIRITZA, Juraj. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. ISBN 80-968632-5-8. S. 28.
- ↑ a b c GAALOVSKÁ kovolejáreň, Spišská Nová Ves. In: SPIRITZA, Juraj. Spišské zvony. Martin : Osveta, 1972. S. 143.
- ↑ GAAL, Pavol. In: PETRÁŠ, Milan, et al. Corpus Campanarum Slovaciae I. Trnava : Západoslovenské múzeum, 1992. ISBN 80-85556-01-4. S. 18.