Pavol Kiniži
Pavol Kiniži (maď. Kinizsi Pál, rum. Paul Chinezu, * 1432 – † 24. november 1494, Smederevo) bol vojvodca, maramurešský župan (1467 – 70), temešský župan (1478 – 94), báčsky župan (1484 – 94).[1]
Pavol Kiniži pochádzal zo zemianskej rodiny, vlastniacej obec Kinizs v Abovskej stolici. Údajne už od roku 449 slúžil ako radový pešiak v mestskom žoldnierskom oddiele Košíc. Jeho veliteľom bol Blažej Maďar, ktorý si ho natoľko obľúbil, že ho po čase adoptoval a dal mu za manželku svoju dcéru Benignu.[2]
Kiniži bol jedným z podveliteľov vojska, ktoré vpadlo počas uhorsko-českej vojny roku 1468 na Moravu, počas protirakúskej vojny do Rakúska roku 1477. Bojoval aj proti Turkom a v rokoch 1479 – 81 bol veliteľom uhorských vojsk na Balkáne. [1] Za svoje vojenské zásluhy zastával najvýznamnejšie vojvodcovské posty v uhorskom vojsku a patril medzi rytierov kráľovského dvora Mateja Korvína. Dostal od kráľa viaceré majetky aj na území dnešného Slovenska, napríklad panstvo Lietava r. 1474, panstvo Strečno r. 1483, patrili mu aj Košeca a Ilava, ktoré však spolu so Žilinou dal za 40 tisíc zlatých do zálohu Zápoľskovcom.[1]
Po smrti kráľa Mateja Korvína sa pridal na stranu Vladislava II. Jagelovského. V júli roku 1490 porazil protikandidáta Jána Korvína, nemanželského syna kráľa Mateja. Za túto lojalitu ho kráľ Vladislav II. odmenil vymenovaním za krajinského sudcu. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti. Pavol Kiniži zomrel 24. novembra 1494 počas obliehania tureckej pevnosti Smederevo v dnešnom Srbsku. Pochovaný je v pavlínskom kláštore v Nagyvázsony, ktorý sám založil spolu s Blažejom Maďarom okolo roku 1483.[2]
Referencie
- ↑ a b c KINIŽI, Pavol. In: Slovenský biografický slovník III. K – L. Martin: Matica slovenská, 1989. 484 s. ISBN 80-7090-019-9. s. 81.
- ↑ a b DANGL, V. – SEGEŠ, V.: Vojvodcovia: 111 osobností vojenských dejín Slovenska. Praha 2012.