Pavol Tonhauzer

	Pavol Tonhauzer
	politický pracovník, protifašistický bojovník
Narodenie	27. január 1909; Handlová, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	21. november 1984 (75 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
	Biografický portál

Pavol Tonhauzer alebo Pavel Tonhauser alebo Paul Tonhäuser^[1] (* 27. január 1909, Handlová - † 21. november 1984, Bratislava) bol účastník protifašistického odboja a politik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Od 6. októbra 1938 bol vedúcim jednej zo štyroch oblastných organizácií ilegálnej KSS v Prešove^[2], po vzniku Slovenského štátu sa stal vedúcim jednej z piatich oblastných organizácií ilegálnej KSS v banskobystrickej oblasti (1940–1941). V roku 1941 ho zatkli a väznili v Komárne a v Ilave, odkiaľ sa mu podarilo utiecť.^[3]

Po Viedenskej arbitráži, keď Košice pripadli Maďarsku, pracoval ako člen vedenia Maďarskej komunistickej strany. Po založení tretej ilegálnej skupiny komunistickej strany v Košiciach ho v septembri roku 1943 na udanie agenta Ústredia štátnej bezpečnosti Štefana Handeru opätovne zatkli^[3] a väznili v Košiciach a v Budapešti, kde ho odsúdili na trest smrti. Do konca Druhej svetovej vojny bol väznený v koncentračných táboroch od 14. novembra 1944 v Dachau a od 24. novembra 1944 v Natzweiler-Struthof.^[1]

V rokoch 1954–1960 bol poslancom Národného zhromaždenia, v rokoch 1960–1962 bol predsedom Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici. Neskôr vyštudoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave a stal sa predsedom Slovenského zväzu spotrebných družstiev. Bol autorom publikácie o stave družstevného hnutia v rozvojových krajinách a článkov v odborárskej a straníckej tlači. Za protifašistický odboj bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy a inými vysokými vyznamenaniami.